Čo je LTE? Väčšina ľudí ju chápe ako rýchlu dátovú sieť často mylne označovú ako 4G. LTE je však generačne stále bližšie k 3,5G sieťam a preto dostala oficiálny názov 3,9G. Skutočné 4G siete sú až VoLTE a LTE-A ako Advanced. LTE je štandardizovaná na veľmi vysoké rýchlosti, v súčasnosti 150/50 Mbps, avšak častejšie sa púšťa v profiloch 100/50 Mbps.
Maximum je ale až 300/75 Mbps. Výhodou LTE sieti je ich však nízka odozva. Tá ma byť najviac 30 ms. LTE-A, dokáže však posunúť limity a na úroveň 1/0,5 Gbps a znížiť odozvu pod odozvu 10 ms. LTE využíva rozličné šírky pásiem uložených v blokoch – od 1,4 MHz až po 20 MHz.
LTE dnes – LTE v súčasnosti má 2 závažné problémy
Tou prvou je problém, že LTE sieť je čisto dátová sieť. To znamená, že i klasický hlas už bude šírený ako stav – nula a jedna. Avšak keďže potrebujeme prenášať dnes aj hlas, využíva sa akýsi hybrid – LTE-SV. LTE teda beží súbežne s HSPA+ či GSM sieťami. Skutočné LTE, ktoré vie prenášať aj hlas sa nazýva VoLTE a teda Voice over LTE. Tu už žiaden hybrid nie je nutný. VoLTE však dnes podporuje iba strašne málo čipov – a to Exynos v Samsung Galaxy S3 a opäť Exynos v S4 určené predovšetkým pre Kóreu. Qualcomm, najväčší výrobca mobilných čipov, však ešte len nedávno ohlásil čip podporujúci VoLTE.
Druhým problémom je jeho vysoká spotreba. Podľa merania amerických operátorov má vyššiu až o 22%. K vysokým rýchlostiam sa dosiahlo mimo iného, tak, že sa rozšírilo pásmo ale aj zvýšil vyžarovaný výkon. Ďalším problémom je ďalej LTE-SV. Teda náš hybridný, resp. duálny režim. LTE ako-také by mal mať v tzv. pasívnom – idle stave spotrebu nižšiu až do 10× než 3,5G siete, avšak v aktívnom stave až do 22% vyššiu. LTE ďalej nemá také pokrytie a prepínanie medzi jednotlivými stanicami hoci je rýchlejšie, musí byť i častejšie. To opäť zvyšuje spotrebu. Určitou bandážou bude VoLTE, ktoré by mohlo znížiť spotrebu v záťaži asi o 10%. Niektorí kritici však uvádzajú, že cez LTE sa dáta sťahujú rýchlejšie a preto bude častejšie v IDLE stave. Podľa niektorých meraní niektoré staršie čipy mali dokonca pri aktívnej A-GPS vrátane dát cez LTE takú spotrebu, že ich baterky nebolo možné dostatočne rýchlo nabíjať. Kľudne sa môže stať, že váš smartfón bude vybitý už po 4 hodinách.
LTE vo svete
LTE vo svete má už značné pokrytie. Zatiaľ sa spúšťa v prijateľnejšom 100/50 Mbps profile. U nás z okolia ho už majú všetky krajiny, snáď okrem Ukrajiny. V Kórei už dokonca nasadili VoLTE a nejaké to pokrytie má dokonca už aj LTE-A. V časti Londýna taktiež už je možné chytiť taktiež aj LTE-A. V USA majú pre príklad priemerné reálne rýchlosti – Verizon: 7,67/3,76 Mbps, či AT&T: 19,21/10,09 Mbps v LTE sieťach.
LTE u nás
LTE u nás vlani spustilo už O2 s objemom 100 GB dát a FUP. Ponúka rýchlosť do 100/20 Mbps. Avšak s mizerným pokrytím. Pokrytie majú len tri obce pri Bratislave (Bernolákovo, Ivanka pri Dunaji a Zálesie). Telekom však nedávno pokrytil 7 miest, s profilom 73/23 Mbps, o ktorej sme informovali vo viacerých novinkách (1 , 2 , 3). Ten však nasadil slabé FUP a dokonca plánuje predbežne od marca – apríla LTE spoplatniť ako prémiovú službu.
Reálne meranie LTE vs. HSPA+
Ako môžeme vidieť aj siete HSPA+ sú u nás rýchlejšie než v USA. LTE má podľa meraní skutočný profil na downloade 75 Mbps, avšak na uploade sa mi nepodarilo zistiť.
Prečo áno, prečo nie?
LTE má obrovskú vadu, kedže je to čisto dátová sieť a VoLTE nie je spustené. Telekom u nás nasadil kombináciu LTE-SV. Mobil sa najprv pripojí k internetu cez HSPA+ okamžite pri zapnutí, potom vypneme pripojene, nabehne LTE, prípadne nabehne samo, vypneme pripojenie, opätovne parkrát zapneme a zrazu nejde žiadne pripojenie až do ďalšieho reštartu telefónu. Či je to problém telefónu alebo siete sa pokusím zistiť. Pri prichádzajúcom hovore sa prepne sieť do HSPA, resp HSPA+, po ukončení hovoru opäť prejde do LTE . Oplatí sa LTE nevypínať. Týmto však problém nekončí. Keďže je dátová sieť LTE aktívna a chceme volať, najprv dôjde k zrušenie hovoru, nakoľko sa nedá volať cez LTE a následne sa prepne do GSM/3G siete a až tak opätovne musíme vytočiť. Avšak na iných Lumiách v zahraničí to funguje normálne, preto predpokladám problém v sieti.
HSPA+ sieť so zapojením MIMO má rýchlosti až do 84/22 Mbps, dokonca experimentálne 672/168 Mbps. Ako vidíme ani HSPA+ siete ešte nepovedali svoje nie. Pri profile 42/21 Mbps bola rýchlosť v husto obývanej oblasti polovičná. Počas testovania však bolo prehliadanie internetu cez LTE výrazne svižnejšie či už cez počítač alebo priamo v mobile. Jednak má nižšie odozvy a jednak prepínanie medzi aktívnym a pasívnym – idle stavom je na úrovni pár mikrosekúnd v porovnaní s HSPA+, kde je až do 2 sekúnd. A nie je to iba placebo efekt. Rýchlosti boli v oboch prípadoch v špičke i v noci približne rovnaké a dosahovali až do 50% deklarovaného maxima. V porovnaní so zahraničím či USA máme HSPA i LTE siete veľmi rýchle, tu je to dané skôr tým, že mnoho ľudí u nás tieto siete až tak aktívne nevyužíva a LTE vonkoncom nie. Spotreba bola vyššia asi o 13%. Každopádne si myslíme, že zatiaľ bude HSPA+ sieť v telefóne lepšou voľbou. LTE zase lepšou ako mobilné pripojenie pre PC ale iba v prípade používania na rovnakom mieste. Podľa nášho názoru má ale LTE a LTE-A veľkú šancu pokryť oblasti bez optických pripojení.
Merania LTE a HSPA+ sietí boli v Prešove na smartfóne Nokia Lumia 820. Aké máte skúsenosti s LTE sieťami Vy? Zaujíma nás názor našich čitateľov. Ak máte nejaké skúsenosti so sieťami LTE, dajte nám vedieť do komentárov.
