Ide o bezprecedentný verdikt súdu, ktorý nemá obdoby.
V prelomovom rozhodnutí, ktoré môže nanovo definovať pravidlá hospodárskej súťaže v digitálnej ére, federálny súd v USA nariadil Googlu, aby sprístupnil svoje najcennejšie dáta konkurentom. Verdikt okresného sudcu Amita Mehtu, ktorý uznal firmu vinnú z nezákonného udržiavania monopolu v oblasti online vyhľadávania, nespustil najobávanejší scenár – rozdelenie spoločnosti.
Namiesto toho zvolil inovatívny prístup, ktorý má otvoriť trh tým, že menším hráčom poskytne prístup k dvom kľúčovým zdrojom: jednorazovej kópii masívneho vyhľadávacieho indexu Googlu a, čo je ešte dôležitejšie, k neustálemu prúdu jeho používateľských dát o vyhľadávacích dopytoch a kliknutiach. Tento krok predstavuje zriedkavý test antimonopolnej politiky a okamžite vyvolal vážne obavy o bezpečnosť osobných údajov.
Centrálna otázka, ktorá rezonuje celým technologickým sektorom, je, či táto nútená redistribúcia digitálneho bohatstva skutočne posilní konkurenciu, alebo len vytvorí nové a nepredvídateľné riziká pre súkromie miliónov ľudí. Nariadenie súdu je navrhnuté tak, aby pomohlo menším spoločnostiam a startupom vyvinúť konkurencieschopné vyhľadávače bez toho, aby museli investovať astronomické sumy do budovania vlastných databáz od nuly.
Získanie kópie indexu Googlu – katalógu miliárd webstránok – im poskytne pevný základ, na ktorom môžu stavať. Skutočným klenotom je však prístup k záznamom o kliknutiach a dopytoch (click-and-query data). Tieto dáta predstavujú záznam o tom, čo ľudia hľadajú a ktoré z ponúknutých výsledkov si vyberú. Práve táto spätná väzba je podľa analytikov jedným z najmocnejších nástrojov na zdokonaľovanie presnosti vyhľadávania.
Jonathan Stray, vedec z UC Berkeley, to pre NPR opísal ako „extrémne dôležité informácie“, ktoré odhaľujú, či Google úspešne zodpovedal otázku používateľa. Keď používateľ niečo hľadá, Google sleduje nielen to, na ktorý odkaz klikne, ale aj ako dlho na stránke zostane a či sa rýchlo vráti späť, aby skúsil iný dopyt. Tento neustály prúd behaviorálnych dát je presne tou spätnou väzbou, ktorá gigantovi umožnila vybudovať a neustále posilňovať svoju dominantnú pozíciu.
Požiadavka na zdieľanie týchto behaviorálnych dát znepokojila ochrancov súkromia. Upozorňujú, že zatiaľ čo Google je zákonom viazaný odovzdávať osobné informácie len za prísne obmedzených okolností, ako je súdny príkaz, poskytnutie prístupu konkurentom k správaniu používateľov pri vyhľadávaní by mohlo vytvoriť nové riziká.
„Americkí spotrebitelia majú veľmi malú kontrolu nad dátami, ktoré odovzdávajú Googlu a iným online platformám, a to aj nad veľmi osobnými údajmi,“ povedal Mitch Stoltz z Electronic Frontier Foundation. „Vyhľadávačom hovoríme veci, ktoré by sme nepovedali ani partnerovi či lekárovi,“ dodal. Riziká si uvedomuje aj samotný sudca Mehta. Vo svojom rozhodnutí uviedol hypotetický príklad dopytu na zriedkavé ochorenie v malom meste.
Aj bez mena používateľa by podľa neho kontext mohol stačiť na identifikáciu konkrétnej osoby. Riziko ďalej zvyšujú IP adresy, ktoré môžu odhaliť polohu používateľa. Na tieto nebezpečenstvá upozorňoval aj samotný Google, ktorého právnici počas procesu opakovane zdôrazňovali, že nariadené zdieľanie dát predstavuje hrozbu pre súkromie používateľov. Rozhodnutie súdu neposkytuje konkurentom okamžitý prístup k dátam.
Namiesto toho zriaďuje päťčlenný technický dozorný výbor, ktorý bude celý proces riadiť počas nasledujúcich šiestich rokov. Výbor bude zložený zo zástupcov ministerstva spravodlivosti, Googlu, žalujúcich štátov a dvoch nezávislých expertov, na ktorých sa zhodnú všetky strany. Zodpovednosť tejto komisie bude obrovská. Bude rozhodovať o tom, ktoré firmy sa na prístup k dátam kvalifikujú, aké bezpečnostné protokoly musia byť zavedené.
BUdú tiež rozhodovať, ako presne bude distribúcia prebiehať. Zároveň bude monitorovať, či gigant plní nariadené povinnosti. Jednou z kľúčových úloh bude aj rozhodnutie o formáte, v akom sa poskytne kópia indexu – či pôjde o jeden masívny súbor dát, alebo o prístupnejšiu interaktívnu architektúru. Jedným z navrhovaných ochranných mechanizmov je obmedzenie prístupu k určitým dopytom.
Napríklad, dopyty zadané menej ako desiatimi používateľmi by mohli byť z dát vylúčené, aby sa zabránilo náhodnej identifikácii. Špecialisti však varujú pred paradoxom: čím viac vrstiev anonymizácie sa pridá, tým menej užitočné sa dáta stávajú pre zdokonaľovanie konkurenčného vyhľadávača. „Nie je mi jasné, či skutočne existuje ideálny bod, kde sú dáta zároveň chrániace súkromie používateľov a stále užitočné pre konkurentov,“ priznal Stoltz.
Jadrom celého prípadu bol argument ministerstva spravodlivosti, že exkluzívne zmluvy Googlu, napríklad tie, ktoré ho urobili predvoleným vyhľadávačom na zariadeniach Apple a Samsung, zlikvidovali konkurenciu tým, že jej znemožnili zbierať dáta vo veľkom meradle. Dozorný výbor tak čelí „konfliktným mandátom“ – má podporovať súťaž, no zároveň chrániť citlivé informácie.
Časový plán implementácie verdiktu zostáva neistý a očakáva sa, že Google sa proti rozhodnutiu odvolá, čo môže celý proces oddialiť. Experti sa však zhodujú, že ide o prelomový moment. „Dáta sú menou, na ktorej bol postavený celý tento ekosystém vyhľadávania, a sú menou, na ktorej Google vybudoval svoje bohatstvo,“ uzavrela Betsy Cooper z Aspen Institute. „Teraz sme svedkami redistribúcie tejto meny ostatným konkurentom.“
