Prelomová verzia Windows bola vydaná dňa 24. augusta 1995.
Windows 95 od Microsoftu nielenže definoval, ako budú osobné počítače vyzerať a fungovať na ďalšie desaťročia, ale zároveň sprístupnil svet technológií a internetu masám. V polovici 90. rokov neboli osobné počítače bežnou súčasťou domácností a internet bol doménou nadšencov a akademikov. Príchod Windows 95 tento stav zásadne zmenil.
Na rozdiel od svojich graficky jednoduchých predchodcov alebo čisto textového rozhrania MS-DOS, nová verzia operačného systému ponúkla vizuálne atraktívne a intuitívne prostredie. Priniesla ikonické prvky, ktoré sa stali štandardom – ponuku Štart, centrálnu Plochu pre ikony, Hlavný panel (taskbar) pre správu spustených aplikácií a prehľadné Ovládacie panely.
Windows 95, vyvíjaný pod kódovým označením Chicago, nebol len o novom vzhľade. Išlo o významný technologický posun, ktorý spojil predtým oddelené systémy MS-DOS a Windows do jedného integrovaného celku. V pozadí bežal MS-DOS 7.0, ktorý bol nevyhnutný pre spustenie systému a zaisťoval spätnú kompatibilitu so starším 16-bitovým softvérom a ovládačmi.
Systém však už priniesol aj natívne 32-bitové ovládače bežiace v chránenom móde, čo zvyšovalo jeho výkon a stabilitu. Medzi kľúčové inovácie patril preemptívny multitasking, ktorý umožňoval plynulejší beh viacerých aplikácií súčasne. Zásadnou zmenou bola aj podpora pre dlhé názvy súborov s dĺžkou až 256 znakov, čo konečne odstránilo frustrujúce obmedzenie MS-DOSu.
V DOSe, kde názvy súborov mohli mať maximálne 8 znakov. S neskoršími aktualizáciami pribudla aj experimentálna podpora pre USB zariadenia, ktorá bola plne rozvinutá až v nasledujúcej verzii, Windows 98. S masívnym nástupom internetu sa súčasťou systému stal aj, dnes už neslávne známy, prehliadač Internet Explorer, ktorého prvá verzia bola súčasťou plateného rozšírenia Microsoft Plus.
Novinkou bol aj súborový systém FAT32, ktorý umožnil prácu s väčšími pevnými diskami. Vďaka svojej jednoduchosti je FAT32 dodnes vyžadovaný pre niektoré externé médiá v zariadeniach, ako sú napríklad inteligentné televízory. Jeho jednoduchosť však bola vykúpená absenciou moderných funkcií ako šifrovanie či kontrola prístupu k súborom, ktoré neskôr priniesol systém NTFS.
Napriek svojej revolučnosti mal Windows 95 aj výrazné nedostatky. Problémom bola predovšetkým nízka stabilita, ktorá si často vyžadovala kompletnú reinštaláciu systému. Zásadným nedostatkom bola aj bezpečnosť. Používateľské kontá prakticky neposkytovali ochranu pred administrátorom, ktorý mal neobmedzenú moc nad celým systémom.
V kombinácii s obrovským množstvom bezpečnostných chýb to predstavovalo vážny problém v čase, keď sa milióny ľudí práve cez Windows 95 prvýkrát pripájali na internet. Spotrebiteľská vetva 9x, ktorú Windows 95 reprezentoval, definitívne zanikla s príchodom Windows XP, ktorý už bol postavený na modernejšom a stabilnejšom jadre NT.
Hardvérové požiadavky Windows 95 sú z dnešného pohľadu úsmevné – systém si vystačil s procesorom Intel 80386, 4 MB pamäte RAM a 100 MB miesta na disku. Inštalácia prebiehala z CD-ROM alebo zo setu 13 diskiet. Dnes je Windows 95 prakticky nepoužiteľný, s výnimkou špecifických priemyselných strojov alebo nadšencov a milovníkov počítačovej histórie. Jeho odkaz však pretrváva v prvkoch, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou moderných operačných systémov a ktoré navždy zadefinovali spôsob, akým s počítačmi interagujeme.
