FPS strieľačka z 1993 od id Software bola portovaná na neuveriteľné množstvo platforiem.
Populárna hra z počiatku 90. rokov určená pôvodne pre počítače s MS-DOS bola portovaná na neskutočné množstvo platforiem. Vďaka tomu si hru môžeme zahrať na nečakaných „herných“ strojoch ako kalkulačka, bankomat, osciloscop, CNC stroj, displej tlačiarne či na modernejších strojoch ako Apple Watch alebo aj na dotykovom Touch Bare v starších MacBookoch. Biotechnologická pracovníčka z MIT Lauren Ramlan však posunula celú vec na novú úroveň a rozhodla sa rozbehnúť Doom na črevných baktériách. Neurobila to však cez digitálnu simuláciu baktérií, namiesto toho využila vlastnosti baktérií a použila ich ako displej pre legendárnu hru. Vytvorila displej vo vnútri bunky, ktorý bol celý vytvorený z baktérii E. coli s umelo vloženým GFP, čo je skratka pre zelený fluorescentný proteín. Takto vytvorený „biodisplej“ mal rozlíšenie 48×32 s 1-bitovou farebnou hĺbkou.
Zásadným problémom nie je len rozlíšenie a farebná hĺbka, ale aj obnovovacia frekvencia. Baktérie nie sú biologicky stavané na zobrazovanie rýchlej FPS hry. Baktérii trvá až 70 minút kým osvieti jednu snímku a potom trvá ďalších osem hodín, kým sa vráti do pôvodného stavu. To v praxi znamená, že čas jednej snímky je približne deväť hodín, čo znamená že na dokončenie hry by bolo treba zhruba 600 rokov. Zatiaľ čo Doom beží na platformách, kde bol portovaný natívne, v prípade tohto pokusu baktérie slúžia len ako displej, nakoľko ľudstvo ešte nedospelo do štádia, kedy by dokázalo plne vložiť digitálny kód do biologického materiálu. Aj keď celý tento pokus môže vyzerať ako experiment znudenej výskumníčky, môže mať zásadný vplyv na budúci vývoj biotechnológií. Koniec-koncov, veľa zaujímavých objavov vzniklo vtedy, keď sa vynálezca zabával so svojimi „hračkami“.
