Brusel chystá nápravu problému, ktorý sám stvoril.
Pre každodenného používateľa internetu sa stali neoddeliteľnou, no zároveň frustrujúcou súčasťou digitálneho života. Reč je o takzvaných cookie banneroch – všadeprítomných dialógových oknách, ktoré nás vítajú na takmer každej webstránke a dožadujú sa nášho súhlasu. Tento nástroj, pôvodne navrhnutý na posilnenie kontroly používateľov nad svojím súkromím, sa paradoxne zmenil na symbol digitálnej únavy a bezmyšlienkovitého klikania.
Európska komisia, ktorá tento systém pred viac ako dekádou zaviedla, teraz signalizuje, že je pripravená napraviť problém, ktorý sama vytvorila. História tohto problému siaha do roku 2009, kedy Európa zmenila svoju smernicu o súkromí a elektronických komunikáciách, známu ako ePrivacy Directive. Nové pravidlá prinútili prakticky celý internet, od technologických gigantov až po osobné blogy, aby pred uložením akýchkoľvek dát do súborov cookie získali od používateľa súhlas.
Webstránky boli zároveň povinné poskytovať „jasné a komplexné informácie“ o tom, ako s dátami nakladajú. Výsledkom bola explózia vyskakovacích okien a bannerov, ktoré dnes poznáme až príliš dôverne. Podľa odhadov strávia európski používatelia spoločne až 575 hodín ročne preklikávaním sa týmito výzvami. Pôvodný zámer – informovaný súhlas – sa tak utopil v mori neustálych požiadaviek.
Neustála záplava žiadostí o súhlas viedla k fenoménu známom ako „únava zo súhlasu“ (consent fatigue). Právnik špecializujúci sa na dáta, Peter Craddock, upozorňuje, že tento stav úplne podkopal pôvodný dobrý úmysel celej politiky. Len málokto dnes tieto pop-up okná číta. Súhlas sa stal automatickou, predvolenou reakciou na všetko, čím používatelia strácajú zo zreteľa riziká, ktoré by mali zvažovať. Ako hovorí Craddock: „Príliš veľa súhlasu v podstate zabíja súhlas“.
Európska komisia nedávno informovala zástupcov priemyslu, že pripravuje návrh nových úprav smernice ePrivacy, ktoré by mali túto záťaž zmierniť. V hre sú podľa dostupných informácií dve hlavné cesty. Prvou možnosťou je pridanie ďalších výnimiek k požiadavke na súhlas. Druhý, pre používateľov zrejme prívetivejší prístup, spočíva v umožnení nastaviť si centralizované preferencie pre cookies priamo vo webovom prehliadači.
Používateľ by si tak mohol raz a na jednom mieste zvoliť, aký typ cookies je ochotný akceptovať, a toto nastavenie by rešpektovali všetky navštívené stránky. Zástupcovia priemyslu, najmä z oblasti online reklamy, by radi videli riešenie v podobe integrácie pravidiel pre cookies priamo do Nariadenia o ochrane osobných údajov (GDPR). Na rozdiel od striktnej smernice ePrivacy, GDPR uplatňuje flexibilnejší, rizikovo orientovaný prístup.
Ten umožňuje spoločnostiam prispôsobiť opatrenia na ochranu súkromia podľa úrovne rizika, ktoré dané spracovanie dát predstavuje. Nadchádzajúca debata o úprave pravidiel otvára nové lobistické bojisko. Technologické spoločnosti a online inzerenti presadzujú uvoľnenejšie prostredie, zatiaľ čo zástancovia ochrany súkromia varujú pred oslabovaním zavedených štandardov.
Podľa Itxaso Domínguez de Olazábal, politickej poradkyne z organizácie European Digital Rights, je záujem inzerentov o cookies enormný, pretože zostávajú ústredným prvkom cielenej reklamy. Diskusiu o banneroch považuje za odvádzanie pozornosti od podstaty problému. „Zameriavať sa na cookies je ako presúvať ležadlá na Titanicu, pričom loďou je sledovacia reklama,“ uviedla pre Politico.
Dodáva, že súčasná legislatíva už pozná výnimky pre takzvané „nevyhnutné“ cookies (napríklad tie, ktoré si pamätajú obsah nákupného košíka), a neexistuje dôvod rozširovať tieto výnimky na ďalšie typy dát. Sledovanie používateľov by sa podľa nej nemalo považovať za nevyhnutnú súčasť všeobecného webového zážitku. Paradoxne väčšina používateľov používa blokovače reklám, ktoré aj tieto otravné pop-up okná so súhlasmi spolu s reklamami odstraňujú.
Nám sa v redakcii dlhodobo osvedčil AdGuard, ktorý funguje na princípe súkromného DNS, takže je možné všetky reklamné aktivity blokovať priamo z Wi-Fi routra. Budúcnosť cookie okien tak zostáva otvorená, no je zrejmé, že bruselskí politici si uvedomili negatívne dopady pôvodnej regulácie. Výsledok nadchádzajúcich rokovaní bude mať zásadný vplyv na každodennú skúsenosť s internetom a na rovnováhu medzi komfortom používateľov a ochranou ich digitálneho súkromia.
