Domov Novinky Čo sľubujú politické strany pre kyberbezpečnosť štátu?

Čo sľubujú politické strany pre kyberbezpečnosť štátu?

Zdielať

Parlamentné voľby 2020 sú za rohom a väčšina politických strán či hnutí už stihla odprezentovať svoje volebné programy. V tomto článku predstavíme to, ako zarezonovala oblasť kybernetickej bezpečnosti v ich dokumentoch a kto prišiel s akými riešeniami.

Vybrali sme pre však len sľuby tých strán, ktoré sa podľa posledného prieskumu agentúry AKO zo 14. februára 2020 dostali nad 5% hranicu zvoliteľnosti do parlamentu. Najsilnejšia strana Smer – sociálna demokracia nemá do dnešného dňa na svojom webe okrem troch stručných bodov zverejnený komplexný volebný program. Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko vo svojom „desatore“ kybernetickú bezpečnosť nespomína. V programe Slovenskej národnej strany sa oblasť kybernetickej bezpečnosti a ochrany dát zmestila len do jednej vety: „Dobudujeme modernú celoslovenskú dátovú sieť a zabezpečíme ochranu dát slovenských občanov pred zneužitím v gescii Národného bezpečnostného úradu.“

Vo volebnom programe strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sa problematika kybernetickej bezpečnosti štátu rozoberá v troch bodoch – Zodpovedná a dôveryhodná obrana, Kybernetická bezpečnosť, extrémizmus a terorizmus a Moderná zahraničná politika. Podľa OĽaNO nie je kybernetická bezpečnosť o nič menej dôležitá než zachovanie suverenity, územnej celistvosti či nedotknuteľnosti hraníc štátu. Hnutie Sme rodina sa vo svojom programe venovalo kybernetickej bezpečnosti v kapitolách Hospodárstvo, dane, energetika, informačná spoločnosť a kybernetická bezpečnosť a Vnútorná bezpečnosť a obrana. Podľa hnutia predstavujú kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru štátu najzávažnejšiu formu spomedzi nových bezpečnostných hrozieb, a preto bude treba v najbližších rokoch prioritne investovať do kybernetickej bezpečnosti.

Dnešný svet je podľa Kresťanskodemokratického hnutia ťažko predvídateľný a hrozba hybridných a kybernetických aktivít môže prísť „zo všetkých strategických smerov“ – či už od štátnych alebo neštátnych, alebo domácich a zahraničných subjektov. Hnutie tak vo svojom programe sľubuje opatrenia, ktoré pomôžu Slovensku zvládnuť tieto hrozby na domácej aj medzinárodnej scéne. Strana Sloboda a Solidarita verí, že bezpečnostná a obranná politika SR musí popri spojeneckom ukotvení SR reflektovať aj hybridné hrozby či kybernetické útoky. Pre oblasť kybernetickej bezpečnosti sa však v rámci celého jej volebného programu ušiel len jediný bod, v ktorom strana tvrdí, že: „Stransparentníme akvizície a opatrenia v rámci kybernetickej obrany zdieľaním zodpovednosti za túto oblasť v súčasnosti výlučne v rukách Vojenského spravodajstva aj na jednu z civilných zložiek MO SR.“

Podľa strany Za ľudí je síce potrebné riešiť nové formy kriminality ako nadnárodný organizovaný zločin v kyberpriestore, avšak vo svojom programe predstavila len dve riešenia, ktoré majú v tomto smere pomôcť zlepšiť kybernetickú bezpečnosť štátu. Plán strany spočíva v personálnom, odbornom a materiálnom posilnení kapacít policajného zboru na úrovni prezídia a krajských a okresných riaditeľstiev, a vo vytvorení samostatnej sekcie pre hybridné hrozby a hrozby z kybernetického priestoru v rámci Bezpečnostnej rady štátu. V programe koalície strán Progresívne Slovensko a Spolu sa oblasť kybernetickej bezpečnosti rieši naprieč širokým spektrom sektorov, subjektov aj politík. Jednotlivé riešenia sa objavujú v kapitolách Bezpečnosť a obrana, Digitálne Slovensko a Hybridné hrozby a dezinformácie.

Zdroj: Cybersec