Kontrola chatov v EÚ je opäť na stole, a prekvapením je, že zástupcovia Slovenska súhlasia.
V Európskej únii sa opäť zintenzívňuje debata o jednom z najkontroverznejších legislatívnych návrhov posledných rokov, neformálne známom ako „Chat Control“. Návrh, ktorý by poskytovateľom digitálnych služieb nariadil plošné skenovanie súkromnej komunikácie všetkých občanov, vrátane tej šifrovanej, sa po dočasnom útlme vracia na stôl. Hlasovanie je naplánované na 14. októbra 2025 a pozícia Slovenska je (žiaľ) v tejto chvíli na strane podporovateľov.
Legislatíva, ktorej oficiálny názov je Nariadenie na prevenciu a boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí (CSAR), bola prvýkrát predstavená v máji 2022. Jej hlavným cieľom je podľa Európskej komisie ochrana detí a boj proti šíreniu nelegálneho materiálu. Kritici z radov expertov na digitálnu bezpečnosť, ľudskoprávnych organizácií a časti členských štátov však varujú pred bezprecedentným zásahom do súkromia a vytvorením nástroja masového sledovania 450 miliónov obyvateľov.
Jadrom problému je požiadavka na monitorovanie obsahu, ktorý je dnes chránený koncovým (end-to-end) šifrovaním. Služby ako Signal, Telegram, deklaratívne aj WhatsApp či Messenger garantujú, že obsah správ a súborov vidia iba odosielateľ a príjemca. Ani samotný poskytovateľ služby k nemu nemá prístup. Návrh Chat Control by túto garanciu zrušil. Aplikácie by museli implementovať technológiu, ktorá by skenovala obsah správ ešte pred ich zašifrovaním na zariadení odosielateľa.
Prípadne by museli vytvoriť tzv. „zadné vrátka“ (backdoors), ktoré by umožnili prístup orgánom činným v trestnom konaní. Podľa kritikov by takéto oslabenie šifrovania vystavilo komunikáciu všetkých používateľov – vrátane citlivých finančných, zdravotných či osobných údajov – riziku zneužitia hackermi, cudzími mocnosťami a kriminálnikmi. Odborníci tiež poukazujú na vysokú chybovosť automatizovaných skenovacích systémov.
Algoritmy umelej inteligencie môžu bežne označiť neškodný obsah, ako sú rodinné fotografie z dovolenky, za podozrivý. Takéto falošne pozitívne výsledky by mohli viesť k neoprávneným vyšetrovaniam a vážnym následkom pre nevinných ľudí. Snaha presadiť legislatívu v minulosti stroskotala. Ešte v júni 2024 bolo hlasovanie v Rade EÚ stiahnuté pre nedostatok podpory. Situácia sa zmenila. S príchodom dánskeho a následne maďarského predsedníctva Rady sa návrh opäť stal prioritou.
V súčasnosti návrh aktívne podporuje 15 členských štátov, vrátane veľkých krajín ako Francúzsko, Španielsko a Taliansko. Podľa údajov z informačnej platformy Fight Chat Control patrí k tejto skupine, žiaľ, aj Slovenská republika. Proti návrhu sa naopak stavia 6 krajín, medzi ktoré patrí Česká republika, Poľsko, Holandsko, Rakúsko a najnovšie aj Fínsko. Fínska vláda koncom augusta 2025 oznámila, že návrh nemôže podporiť kvôli ústavným problémom.
Šesť štátov, vrátane kľúčového Nemecka, zostáva nerozhodnutých. Práve postoj Berlína bude pre výsledok októbrového hlasovania pravdepodobne rozhodujúci. Pikantným detailom návrhu je fakt, že z povinného skenovania by boli na základe pravidiel o „služobnom tajomstve“ vyňatí politici, vládni úradníci a bezpečnostné zložky. Kým súkromie bežných občanov by bolo narušené, chránená komunikácia elít by zostala nedotknutá.
Hoci sa hlasovanie blíži, výsledok nie je zaručený. Odpor proti návrhu je silný a mobilizuje sa nielen občianska spoločnosť, ale aj technologický sektor. Konečný termín, dokedy musia členské štáty dospieť k dohode, je apríl 2026. Nadchádzajúce mesiace ukážu, či Európska únia uprednostní kolektívnu bezpečnosť za cenu straty digitálneho súkromia, alebo nájde inú cestu, ako chrániť najzraniteľnejších bez plošného sledovania všetkých ostatných.
