Otvorenie troch posledných tunelov D1.
Ministerstvo dopravy tlačí na urýchlenie dostavby. Otvorenie tunelov Višňové a Čebrať zvýši plynulosť cestnej premávky, čo ocenia najmä okolité obce a logistické spoločnosti. Posledný, zatiaľ nerozostavaný, úsek D1 blokujú starostovia z obavy o pitnú vodu. Dobudovanie diaľnice D1 vnímajú pozitívne etablovaní i potenciálni investori. Minister dopravy Jozef Ráž avizuje otvorenie tunelov Višňové a Čebrať už v roku 2025, v oboch prípadoch tlačí na skoršiu dostavbu.
„Dali sme úlohu NDS, že je treba vstúpiť do rokovaní s dodávateľmi tunela Višňové, a skúsiť akcelerovať odovzdanie doužívania tejto stavby v čo najkratšom možnom termíne. Žiaden z dodávateľov nepovedal, že sa to nedá, očakávame že dôjde k dohode, bude to niečo stáť, ale myslíme si, že je to akceptovateľné,“ povedal šéf rezortu dopravy.
Podobne aj v prípade tunela Čebrať dodávatelia nevylúčili skoršie otvorenie. „Dúfam, že to bude v týždňoch až mesiacoch skôr,“ dodáva Ráž. Tunel Čebrať je podľa rezortu dopravy vo finálnom štádium. „Dnes možno povedať, že sekundárne ústenie je hotové a montujú sa konzoly a tzv. chráničkové vedenie káblov. Ďalej sa betónujú odstavné plochy a ťahajú sa optické káble,“ vysvetľuje Ráž s tým, že neskôr budú nasledovať už len skúšky technológie.
Vo Višňovom otvoria najprv len jednu rúru smerom na Žilinu. Dôvodom je tektonický zlom v južnej rúre. „Aj zjednosmernenie Strečna nám stále umožní vytvoriť ochranné pásmo na padanie skál a aj nato, aby sa paralelne dali robiť sanačné práce na strečnianskom brale,“ pokračuje Ráž. Na rôznych úrovniach brala sa postupne inštalujú oceľové sieťové systémy. Zároveň bude prebiehať čistenie starších sietí, aby sa znížila ich záťaž a zabezpečila plná funkčnosť.
Úsek Turany – Hubová je poslednou nerozostavenou časťou diaľnice D1, ktorá ma nakoniec viesť tunelom. Starostovia obcí Krpeľany a Ratkova sa boja o dostatok pitnej vody a jej kvalitu. „Tá voda bude prúdiť okolo tunela a betónov, a potom ju budeme piť my aj naše deti,“ zdôrazňuje starosta Ratkova. Podľa šéfa rezortu dopravy je pokles hladiny z dôvodu výstavby tunela predpokladaný len pri jednom vodnom zdroji a to o 30% počas výstavby – po dokončení sa má hladina vody vrátiť do normálu.
Povrchový variant úseku by výrazne spomalil dokončenie D1. „Ak by dneska bola na stole téma povrchového variantu, vrátili by sme o minimálne 4 roky naspäť. Znamenalo by to nový projekt, nová EA, nové povolenia… ,“ vysvetľuje Ráž. Pre logistické firmy je dôležitá plynulosť premávky viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
„Vodič kamiónu môže denne jazdiť maximálne 9 hodín a zároveň po každých 4,5 hodinách jazdy musí vykonať 45 minútovú bezpečnostnú prestávku, bez ohľadu na to koľko km prešiel. Každá zápcha teda skracuje jeho dennú prejdenú vzdialenosť. Otvorenie tunelov zrýchli dodacie lehoty na trase Košice – Žilina/Bratislava. Keďže sa v Žiline aj Košiciach sťahujeme do nových a väčších skladov, tlak na rýchlejšie dokončenie vítame,“ vysvetľuje Jakub Trnka, generálny riaditeľ Raben Logistics Slovakia.
Sprevádzkovanie tunela Višňové umožní logistickému sektoru oveľa vyššiu spoľahlivosť a presnosť zásielok v rámci využitia cestnej dopravy. „Zvýšenie kapacity cestnej siete, ale najmä jej vyššia spoľahlivosť, môže viesť k následnému rozvoju v tomto sektore ekonomiky,“ hovorí Eva Žgravčáková z Národnej diaľničnej spoločnosti. Podľa šéfa rezortu dopravy obyvatelia posledných obcí, ktoré sú dotknuté nedostavaným úsekom D1 sa dnes nevedia dostať do práce, obchodov či škôl.
Problémom je vyjsť na cestu prvej triedy, ktorou denne prejde približne 25 000 aut. Najmä úsek popod Strečnom a prejazd Ružomberkom sprevádzajú časté kolóny. „Tunel Višňové vyrieši kriticky preťažený úsek cesty I. triedy pod Strečnom, zvýši rýchlosť a kapacitu prepojenia Turca so západom Slovenska,“ vysvetľuje Eva Lacová, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja.
„Dnes sa v podstate každý deň vytvárajú kolóny v Ružomberku, čiže pre miestnych obyvateľov dostavba tunela bude mať samozrejme pozitívny efekt, tým, že budú mať čistejší, bezpečnejší a lepší život, dodáva Ráž. Rozširovanie diaľničných úsekov pomáha slovenským regiónom zlepšiť podnikateľské prostredie. „Potenciálni aj etablovaní investori vnímajú kontinuálne budovanie infraštruktúry na Slovensku veľmi pozitívne.
Kvalitná infraštruktúra, a nielen cestná, patrí k dôležitým faktorom pre firmy z hľadiska času aj nákladov na logistiku,“ hovorí Simona Čerešníková zo Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu. Dostavba tunelov môže zohrať kľúčovú rolu pri investičnom rozhodovaní. Niektorí investori aktuálne zvažujú príchod do žilinského regiónu, kde prinesú nové pracovné príležitosti.
„Aktuálne pracujeme v agentúre na 69-tich rozpracovaných projektoch, pričom niektoré z nich, v prípade, že si vyberú Slovensko, zvažujú umiestnenie svojho projektu o.i. aj v Žilinskom kraji,“ dodáva Čerešníková. „Presťahovaním sa do nových a väčších skladov budeme môcť efektívnejšie uspokojovať potreby našich odberateľov a zároveň prinesieme nové pracovné príležitosti do žilinského i košického regiónu,“ uzatvára Trnka.
