Štúdia ukazuje, že nadmerné množstvo vodnej pary vyvrhnutej do atmosféry by mohlo ohriať planétu na dlhé roky.
Podmorská sopka, ktorá vybuchla 15. januára tohto roku v južnom Pacifiku neďaleko Tongy, spôsobila na súostroví katastrofu. Erupcia sopky Tonga-Hunga Ha’apai vyvolala aj zemetrasenie a cunami, ktoré zaplavilo krajinu. Z novej štúdie vyplýva, že počas tejto udalosti sopka do atmosféry vychrlila nielen popol, ale aj rekordné množstvo vodnej pary. Zatiaľ čo pri predchádzajúcich silných erupciách sa zistilo, že takáto vodná para ochladzuje atmosféru, voda, ktorá sa dostala do atmosféry pri erupcii sopky Tonga, pravdepodobne ohrieva povrch planéty. Na účely štúdie vedci použili údaje z prístroja Microwave Limb Sounder na družici NASA Aura a vyhodnotili množstvo vody uvoľnenej do stratosféry alebo druhej vrstvy atmosféry.
Merania ukázali, že od erupcie v Tonge sa do stratosféry dostalo 160900 ton dodatočnej vodnej pary. Dostala sa až do výšky 53 kilometrov do atmosféry, čo je vrstva mezosféry. Podľa výskumníkov to prekonalo všetky doteraz zaznamenané rekordy priameho vstrekovania vodnej pary sopkou. Výskum bol uverejnený v časopise Geophysical Research Letters. Zistilo sa, že prebytok vodnej pary uvoľnenej do atmosféry predstavoval 10% množstva vody, ktoré sa zvyčajne nachádza v stratosfére. Vedci uviedli, že takéto pozorovania neboli prekvapujúce, keďže sopka sa predtým nachádzala 150 metrov pod hladinou mora. Pri erupcii sa morská voda v jej okolí po kontakte s magmou prehriala, čo viedlo k produkcii veľkého množstva výbušnej pary. Vďaka tomu sa erupcia ukázala ako pomerne silná.
Keď vybuchnú takéto silné sopky, chrlia popol a plyny, ako napríklad oxid siričitý. Tie majú za následok tvorbu reflexných zlúčenín v atmosfére, ktoré blokujú prístup slnečného svetla na zemský povrch, čím sa atmosféra ochladzuje. V prípade erupcie sopky Tonga sa však vyprodukovalo len malé množstvo oxidu siričitého, pričom väčšina popola tiež stiekla späť na zem. Vedci sa domnievajú, že prebytok vodnej pary bude mať vyžarujúci účinok a nakoniec sa atmosféra oteplí, ako to robia skleníkové plyny. Očakáva sa totiž, že vodná para zostane v atmosfére dlhšie na rozdiel od plynov, ako je oxid siričitý, ktorý z atmosféry vypadne za dva až tri roky. Očakáva sa tiež, že nárast hladiny vodnej pary zníži množstvo ozónu v stratosfére a poškodí ozónovú vrstvu, ktorá chráni život na Zemi pred ultrafialovým žiarením Slnka.
