Krádež identity a jej závažné dôsledky: Analýza prípadov a odporúčania.
Krádež identity predstavuje závažnú formu trestnej činnosti s potenciálne devastujúcimi následkami pre obete. Zneužitie osobných údajov, najmä prostredníctvom odcudzeného alebo sfalšovaného občianskeho preukazu, môže viesť k sérii komplikácií, a to aj po nahlásení incidentu orgánom činným v trestnom konaní a vydaní nového dokladu totožnosti. Nasledujúce prípady ilustrujú komplexnosť a závažnosť problémov, ktorým môžu obete čeliť.
V roku 2019 bol 19-ročnému Ramimu Battikhovi, občanovi s dvojitým tunisko-nemeckým občianstvom, počas pobytu v Spojenom kráľovstve odcudzený alebo stratený jeho nemecký občiansky preukaz. Po nahlásení straty a overení identity mu bol bez problémov vydaný nový doklad. O niekoľko rokov neskôr, pri uchádzaní sa o zamestnanie, však zistil, že v jeho mene existuje záznam v trestnom registri za trestný čin spáchaný v Londýne.
Vyšlo najavo, že v roku 2021 bol v Londýne odsúdený iný muž na 18 mesiacov odňatia slobody za opakovanú jazdu bez oprávnenia a poistenia. Tento páchateľ pri svojej identifikácii použil odcudzený občiansky preukaz pána Battikha. Britská polícia následne chybne zaevidovala odsúdenie na meno nevinnej obete, a to aj napriek existencii fotografie v identifikačnom doklade, ktorá sa nezhodovala s odsúdeným páchateľom.
Pečiatka v cestovnom pase pána Battikha navyše dokazovala jeho neprítomnosť v Spojenom kráľovstve v čase spáchania trestného činu. Hoci súd nariadil Londýnskej metropolitnej polícii opravu záznamov a situáciu označil za administratívnu chybu, záznam v registri trestov pretrvával. Navyše, neskôr k nemu pribudli ďalšie falošné záznamy, ako napríklad neoprávnené použitie noža na verejnosti.
Napriek potvrdeniu zo súdu a dôkazom o nevine polícia záznam neodstránila promptne. Táto skutočnosť spôsobila pánovi Battikhovi, teraz vo veku 24 rokov, vážne problémy pri hľadaní zamestnania a viedla k finančným ťažkostiam, ktoré ho donútili predať automobil. Avšak vzhľadom na viac ako trojročné trvanie situácie od rozhodnutia sudcu, toto vyjadrenie neposkytuje jasný časový rámec riešenia.
Polícia k prípadu uviedla: „Sme si vedomí tohto prípadu a naďalej spolupracujeme s ostatnými agentúrami, aby sme dosiahli nápravu. Chápeme, že dlhý čas, ktorý na to bol potrebný, zvýšil obavy a rozrušenie, ale máme v úmysle poskytnúť žiadateľovi v blízkej budúcnosti aktuálne informácie.“ Druhý prípad zneužitia fotografie občianskeho preukazu bolo aj na Slovensku.
K závažnému zneužitiu identity došlo aj na Slovensku, pričom prípad bol medializovaný aj v investigatívnej žurnalistike. Scenár zahŕňal podvodný predaj mobilného telefónu cez online bazár. Predávajúci presvedčil kupujúceho, pána Černého, aby ako zálohu zaplatil polovicu kúpnej ceny vopred. Ako údajný dôkaz dôveryhodnosti si obe strany vymenili fotografie svojich občianskych preukazov.
Predávajúci odmietol osobné stretnutie alebo platbu na dobierku pod zámienkou práce kamionistu a nevhodnosti telefónu ako darčeka. Po prijatí platby a fotografie občianskeho preukazu pána Černého predávajúci prerušil komunikáciu. Podvedený pán Černý incident oznámil na polícii, podal trestné oznámenie a požiadal o vydanie nového občianskeho preukazu. Napriek zablokovaniu pôvodného dokladu nastali ďalšie komplikácie.
Päť dní po jeho zablokovaní neznáma osoba použila jeho údaje na registráciu SIM karty u slovenského virtuálneho operátora. Toto poukazuje na možné nedostatky v procesoch overovania identity aj pri zablokovaných dokladoch, hoci registrácia SIM kariet je na Slovensku podmienená overením totožnosti s cieľom obmedziť trestnú činnosť. Vyšetrovanie komplikovala aj absencia žiadosti o súčinnosť operátora zo strany orgánov činných v trestnom konaní.
Následne páchateľ začal využívať získanú fotografiu občianskeho preukazu pána Černého na ďalšie podvodné aktivity – ponúkal fiktívne produkty online a fotografiu dokladu používal ako „záruku“ svojej identity. To viedlo k sérii desiatok policajných výsluchov pána Černého a k obťažovaniu zo strany ďalších podvedených osôb, z ktorých niektoré ho dokonca konfrontovali na jeho reálnej adrese uvedenej na doklade.
Páchateľ taktiež zneužil verejne dostupné fotografie zo sociálnych sietí pána Černého na vytvorenie falošných profilov. Aj napriek získaniu dôkazov, ako sú čísla účtov príjemcov podvodných platieb, údaje o registrácii telefónneho čísla či IP adresa z inzertného portálu, polícia prípad uzavrela bez objasnenia páchateľa. Počet osôb oklamaných prostredníctvom zneužitej identity pána Černého tak naďalej narastal.
Otázkou zostáva aj pôvod občianskeho preukazu, ktorého fotografiu páchateľ použil na začiatku podvodu – či išlo o doklad ďalšej obete, alebo o digitálnu falzifikáciu. Aké sú teda odporúčania a prevencia? Občiansky preukaz je kľúčový identifikačný doklad obsahujúci citlivé osobné údaje. Jeho predloženie môže vyžadovať len zákonom poverená osoba (napríklad príslušník polície, pracovník banky) alebo v špecifických situáciách (ako je overenie veku pri predaji alkoholu/tabaku).
Je absolútne nevyhnutné nikdy nezdieľať fotografiu alebo kópiu svojho občianskeho preukazu online, najmä pri transakciách s neznámymi osobami alebo na nedôveryhodných platformách. Argument vzájomnej výmeny fotografií dokladov je častou manipulačnou taktikou podvodníkov. Používanie alebo zasielanie fotografií falošných, digitálne upravených či oficiálne neexistujúcich dokladov v reakcii na pokusy o podvod je právne problematické a neodporúča sa.
V prípade pochybností o identite osoby pri online komunikácii je možné ako alternatívnu metódu overenia zvážiť vyžiadanie krátkeho videohovoru alebo zaslanie videa, na ktorom osoba drží svoj doklad tak, aby bola súčasne viditeľná jej tvár aj tvár na doklade. Falšovanie takéhoto videa je výrazne náročnejšie než úprava statickej fotografie.
Prípady krádeže identity a následného zneužitia osobných údajov predstavujú vážnu hrozbu s dlhodobými negatívnymi dôsledkami pre obete. Zvyšovanie povedomia o rizikách a dôsledná ochrana osobných identifikačných dokladov sú kľúčovými prvkami prevencie.
