Ceny energií od začiatku roka značne porastú.
Vykurovacie obdobie v niektorých častiach Slovenska sa tento rok začalo skoro, už v prvej polovici septembra. Ako ceny energií ovplyvnia peňaženky domácností? Koniec vládnych dotácií od nového roka 2025 aj plánovaný rast DPH pri energiách spôsobia nárast cien energií. Rozdiely v nákladoch na vykurovanie sa budú dramaticky líšiť podľa toho, čím domácnosti vykurujú.
Trhové ceny energií sa nachádzajú nad predkovidovými cenami, avšak sú na výrazne prijateľnejších úrovniach ako počas energetickej krízy. Domácností sa to zatiaľ nedotýka, ich ceny sú regulované a dotované. To sa má od roku 2025 zmeniť. Ceny dreva mierne poklesli, vykurovať drevom je pre spotrebiteľov stále ekonomicky najvýhodnejšie. Na vykurovanie ho však využíva len menšina spotrebiteľov.
Na ceny vykurovania väčšiny domácností vplýva najmä cena plynu. Ceny energií z dôvodu zrušenia dotácií na plyn porastú, niektoré domácnosti si priplatia aj o 30% viac. Slováci platia za elektrinu oproti zahraničiu najmenej, nemajú stret s burzovými cenami. To sa budúci rok zmení len minimálne. Oplatí sa pozrieť na ponuky konkurenčných dodávateľov energií, najmä ak niekto vykuruje elektrinou.
Pri jej cenách môžu byť rozdiely až okolo 20%. Pri plyne výrazné rozdiely z dôvodu cenového stropu v súčasnosti nie sú. Najviac dokážu domácnosti ušetriť výraznými investíciami do izolácie domov, ale aj zmenou spotrebiteľského správania. Lacnejšie energie na Slovensku pravdepodobne už neuvidíme. Trhové ceny takmer všetkých sledovaných druhov energií v porovnaní s minulým rokom klesajú.
Z dôvodu zastropovaných cien však takéto poklesy slovenskí spotrebitelia nepociťujú. Doterajšie vládne dotácie ich ceny zmrazili na úrovniach pod trhovými hodnotami. Podľa analytikov však v aktuálnej sezóne pravdepodobne dôjde k stretu spotrebiteľov s realitou, aspoň v prípade cien plynu. Poradie druhov palív podľa ekonomickej výhodnosti sa za posledný rok nezmenilo.
Drevo zostáva najlacnejším palivom, najdrahšie je vykurovanie elektrinou. To bude platiť aj od budúceho roka. Zmenia sa však – a to výrazne – ceny pri kúrení zemným plynom. Ovplyvní to aj cenníky teplární zásobujúcich teplom bytové domy. Otázka nákladovej efektívnosti je však v praxi oveľa zložitejšia a je ťažké ju zovšeobecniť. Využívanie všetkých druhov energie je špecifické a cena nie je vždy najdôležitejším kritériom pri výbere ideálneho zdroja vykurovania.
Do kalkulácie totiž vchádzajú aj parametre ako obstarávacia cena kotlov a ich energetická účinnosť v kombinácii s opatreniami na obmedzenie únikov tepla. Najviac Slovákov (46%) využíva na ohrev svojho obydlia energiu dodávanú teplárenskými spoločnosťami do bytových domov. Druhým najčastejším spôsobom je vykurovanie pomocou plynu – ide stále o pomerne lacný, a pritom užívateľsky nenáročný spôsob vykurovania. Drevo je až na treťom mieste.
Cena centrálneho vykurovania závisí od suroviny, ktorú teplárne v danom meste používajú. Najväčšie mestá, ako Bratislava a Košice, využívajú prevažne plyn. Z výpočtu pri aktuálnych cenách a pri stabilnej fixnej zložke platieb vychádza, že v niektorých mestách by mohli náklady na vykurovanie vzrásť o takmer 60%, avšak reálne ceny budú regulátorom určené až neskôr v priebehu tohto roka.
Najvýraznejšie by to mali pocítiť domácnosti v Bratislave, keďže v energetickom mixe centrálneho vykurovania tvorí zemný plyn až 80%. Celkovo však podľa váženého priemeru podľa počtu obyvateľov v jednotlivých mestách v priemere ceny vzrastú o približne 25%. Spotrebitelia, ktorí svoje domovy vykurujú plynom, pocítia koniec dotovania cien tiež výrazne.
Do koncových cien plynu, samozrejme, nevstupuje iba cena komodity na burze, no má na nich výrazné zastúpenie, až približne 60%. To znamená, že odchýlenie od nízkeho stropu cien od nového roku 2025 môže spôsobiť nárast o približne 30%, primárne pre domácnosti s tarifami D2 a D3. Mesačne to pritom môže predstavovať nárast nákladov približne o 16 eur v prípade tarify D2 (plyn využívaný na ohrev vody a varenie).
Prípadne až o takmer 40 eur v prípade, že plynom aj vykurujú (D3) a ich spotreba sa pohybuje okolo 29 mWh. Tieto ceny však budú závisieť aj od ďalších zverejnených regulačných cien, najmä v prípade ostatných nákladov distribútorov. Na druhej strane to však môže otvoriť príležitosť, keď distribučné spoločnosti opäť môžu konkurovať cenou, keďže doteraz to možné takmer nebolo.
DPH na plyn, ktorá sa podľa schváleného konsolidačného balíčka zvýši o 3 p. b. na 23%, taktiež prispeje k rastu koncových cien plynu. V tejto kalkulácii analytici s tým už počítajú. Naopak, elektrická energia dostala zvýhodnenú DPH (19%). Spolu s ďalšími vplyvmi, ako sú nižšie trhové ceny elektrickej energie, to bude udržiavať ceny elektriny pre domácnosti na Slovensku na jednej z najnižších úrovní v EÚ.
Ceny pre niektorých „zraniteľných odberateľov” by mali byť aj naďalej zafixované vďaka memorandu so Slovenskými elektrárňami. Do koncovej ceny vstupujú aj rôzne sieťové poplatky, ktoré ešte nie sú regulátorom určené. Zmena dodávateľa energie môže zásadne zmeniť náklady. Na základe údajov z trhu sa zdá, že môže priniesť úspory vo výške desiatok percent. Domácnosti majú naďalej priestor pre zníženie spotreby.
V roku 2022 znížili domácnosti spotrebu plynu v okolí 12% a v roku 2023 o ďalších 4,5% (podľa dát z SPP). Dôvodom však nebol tlak ceny, ktorá bola zastropovaná, ale skôr teplejšie zimy. Zateplenie domácností môže mať výrazný efekt na vykurovanie domácností a znížiť spotrebu energií na polovicu. Výrazne pomáha taktiež zmena správania spotrebiteľov. Ušetriť môžu výhrevom domácností na nižšie teploty. Každý jeden stupeň dokáže usporiť približne 6% zo spotreby energií.
