Meta mení pravidlá hry, pridáva sa ku krokom X (Twitteru).
Internetová spoločnosť Meta Platforms, prevádzkovateľ sociálnych sietí Facebook, Instagram a Threads, oznámila zásadné zmeny vo svojej politike moderovania obsahu. Po rokoch kritiky a kontroverzií sa rozhodla ukončiť program overovania faktov tretími stranami v Spojených štátoch a nahradiť ho systémom Community Notes, ktorý umožní používateľom upozorňovať na zavádzajúce príspevky.
Spolu s tým Meta ruší niektoré obmedzenia týkajúce sa politicky citlivých tém a sľubuje viac personalizovaný prístup k politickému obsahu. Tieto kroky sú súčasťou širšieho úsilia spoločnosti o návrat k základnému princípu slobodného prejavu, ktorý je podľa jej zakladateľa Marka Zuckerberga kľúčový pre pokrok v spoločnosti. Ku Facebooku sa pridáva Google, ktorý ohlasuje rovnaký postup.
Mark Zuckerberg vo svojom prejave na Georgetownskej univerzite v roku 2019 zdôraznil, že sloboda prejavu je hnacou silou pokroku v americkej spoločnosti aj vo svete. Podľa neho obmedzovanie prejavu, aj keď je motivované dobrými úmyslami, často posilňuje existujúce mocenské štruktúry namiesto toho, aby posilňovalo jednotlivcov.
„Niektorí ľudia veria, že dávanie hlasu viacerým ľuďom rozdeľuje spoločnosť namiesto toho, aby nás spájalo. Myslím si, že je to nebezpečné,“ povedal Zuckerberg. V posledných rokoch však Meta čelila rastúcemu tlaku zo strany spoločnosti a politikov, aby moderovala obsah na svojich platformách. Tento tlak viedol k vytvoreniu zložitých systémov na správu obsahu, ktoré podľa Zuckerberga zašli priďaleko.
„Príliš veľa neškodného obsahu je cenzurovaného, príliš veľa ľudí sa ocitá nespravodlivo v ‚Facebookovom väzení‘ a príliš často sme pomalí v reakciách,“ uviedol Joel Kaplan, šéf globálnych záležitostí spoločnosti Meta. Program overovania faktov, ktorý Meta spustila v roku 2016, mal pôvodne za cieľ poskytnúť používateľom viac informácií o obsahu, ktorý vidia online, najmä o virálnych hoaxoch.
Spoločnosť sa rozhodla zveriť túto úlohu nezávislým organizáciám, aby sa vyhla tomu, že bude považovaná za „arbitra pravdy“. Avšak, ako sa ukázalo, tento prístup mal svoje nedostatky. „Odborníci, rovnako ako všetci ostatní, majú svoje vlastné predsudky a perspektívy. To sa prejavilo v rozhodnutiach, ktoré niektorí urobili ohľadom toho, aké fakty overovať a ako,“ uviedla Meta vo svojom vyhlásení.
Program, ktorý mal informovať, sa podľa spoločnosti príliš často stal nástrojom cenzúry. Meta sa preto rozhodla ukončiť tento program v USA a nahradiť ho systémom Community Notes, ktorý je inšpirovaný podobným modelom na sociálnej sieti X (predtým Twitter). Community Notes umožní používateľom písať a hodnotiť poznámky k príspevkom, ktoré môžu byť zavádzajúce.
Meta sľubuje, že tento systém bude transparentný a bude vyžadovať dohodu medzi ľuďmi s rôznymi pohľadmi, aby sa zabránilo neobjektívnemu hodnoteniu. Meta tiež oznámila, že zruší niektoré obmedzenia týkajúce sa tém, ako je prisťahovalectvo, rodová identita a ďalšie politicky citlivé otázky. „Nie je správne, že veci, ktoré môžu byť povedané v televízii alebo na pôde Kongresu, nemôžu byť povedané na našich platformách,“ uviedla spoločnosť.
Zároveň plánuje zmeniť spôsob, akým vynucuje svoje pravidlá, aby znížila počet chýb a nesprávnych rozhodnutí. Automatizované systémy, ktoré doteraz skenovali všetok obsah na porušenie pravidiel, budú po novom zamerané len na závažné porušenia, ako je terorizmus, sexuálne zneužívanie detí, drogy, podvody a pod. Pri menej závažných porušeniach bude Meta čakať na nahlásenie od používateľov, než podnikne akékoľvek kroky.
Od roku 2021 Meta obmedzila množstvo politického obsahu, ktorý sa zobrazoval používateľom, na základe spätnej väzby, že ľudia chcú vidieť menej takéhoto obsahu. Tento prístup však bol podľa spoločnosti príliš hrubý. Meta teraz plánuje zaviesť personalizovanejší prístup, ktorý umožní používateľom vidieť viac politického obsahu, ak o to majú záujem.
Spoločnosť bude testovať nové spôsoby, ako doručovať personalizované zážitky, a začne zobrazovať politický obsah na základe explicitných signálov (napríklad lajkovania príspevkov) a implicitných signálov (ako je prezeranie príspevkov). Používatelia budú mať tiež viac možností na kontrolu toho, koľko politického obsahu chcú vidieť.
Zmeny, ktoré Meta oznámila, vyvolali zmiešané reakcie. Zatiaľ čo drvivá väčšina ich víta ako krok k väčšej slobode prejavu, je hŕstka aj takých, ktorí varujú pred rizikami, ktoré môžu tieto zmeny priniesť. Kritici upozorňujú, že systém Community Notes môže byť zneužitý na šírenie dezinformácií a že zrušenie obmedzení môže viesť k nárastu nenávistných prejavov a polarizácie.
Meta však tvrdí, že je odhodlaná zabezpečiť, aby jej platformy zostali miestom pre slobodné vyjadrovanie, a zároveň minimalizovať riziká. „Budeme naďalej pracovať na tom, aby sme našli správnu rovnováhu medzi slobodou prejavu a zodpovednosťou,“ uviedla spoločnosť. Okrem toho aj Google odmieta požiadavky EÚ na overovanie faktov.
Technologický gigant odmietol požiadavky Európskej komisie, aby do svojich výsledkov vyhľadávania a videí na YouTube integroval overovanie faktov a aby tieto mechanizmy využíval pri hodnotení a odstraňovaní obsahu. Podľa prezidenta Googlu pre globálne záležitosti Kenta Walkera nie je integrácia overovania faktov vhodná ani efektívna pre služby, ktoré firma poskytuje.
„Jednoducho to nie je vhodné ani efektívne pre naše služby,“ napísal Walker v liste adresovanom Renate Nikolayovej, zástupkyni generálneho riaditeľa Európskej komisie pre obsah a technológie. Walker v liste uviedol, že Google plánuje „odstúpiť od všetkých záväzkov týkajúcich sa overovania faktov v tomto kódexe skôr, ako sa stane etickým kódexom DSA (Digital Services Act)“.
Európska komisia požadovala, aby Google integroval výsledky overovania faktov vedľa svojich výsledkov vyhľadávania a videí na YouTube. Okrem toho chcela, aby gigant začlenil overovanie faktov do svojich hodnotiacich systémov a algoritmov. Walker však tvrdí, že súčasná stratégia správy obsahu spoločnosti Google je dostatočne účinná, čo dokazuje minuloročný „bezprecedentný cyklus globálnych volieb“.
Poukázal tiež na novú funkciu na YouTube, ktorá umožňuje niektorým používateľom pridávať k videám kontextové poznámky. Tento krok označil za „významný potenciál“. Nový systém na YouTube pripomína funkciu Community Notes, ktorú zaviedol Elon Musk na platforme X (predtým Twitter) ako náhradu za moderovanie obsahu. Podobný systém bol nedávno zavedený aj na sociálnych platformách spoločnosti Meta, ako sú Facebook a Instagram.
Meta však dodala, že sa bude riadiť požiadavkami stanovenými Zákonom o digitálnych službách (DSA), ktorý zaväzuje prevádzkovateľov platforiem prijímať opatrenia proti „nezákonnému obsahu“. Podľa Kódexu postupov v oblasti dezinformácií z roku 2022 sa najväčšie online platformy zaviazali prijať opatrenia v niekoľkých oblastiach.
Medzi tieto opatrenia patrilo demonetizovanie šírenia dezinformácií, zabezpečenie transparentnosti politickej reklamy, posilnenie postavenia používateľov, zlepšenie spolupráce s overovateľmi faktov a poskytnutie lepšieho prístupu k údajom pre výskumníkov. Zatiaľ čo Európska únia tvrdí, že tieto kroky sú zamerané na boj proti dezinformáciám, kritici ich označujú za formu cenzúry.
V auguste 2024 Združenie na podporu whistleblowerov (ASLA) obvinilo Zákon o digitálnych službách (DSA) z „obmedzovania slobody prejavu pod rúškom regulácie“. Anaïs Lignierová, vedúca právneho a administratívneho oddelenia ASLA, pre Brussels Signal uviedla, že podľa jej názoru sa právne predpisy EÚ používajú na cenzúru internetu.
Podobný názor vyjadril aj Mark Zuckerberg, majiteľ spoločnosti Meta, ktorý nedávno vyhlásil, že v EÚ existuje čoraz viac zákonov „inštitucionalizujúcich cenzúru“, čo čoraz viac sťažuje podporu inovácií v regióne. Európska komisia v rámci Zákona o digitálnych službách zaviedla koncept tzv. „dôveryhodných označovateľov“ (Trusted Flaggers), ktorí budú mať právomoc monitorovať internet a označovať obsah, ktorý považujú za problematický.
Tento krok vyvolal obavy, že by mohol viesť k zneužívaniu moci a obmedzovaniu slobody prejavu. Odmietnutie požiadaviek Európskej komisie zo strany Google predstavuje významný moment v diskusii o regulácii obsahu na internete. Zatiaľ čo EÚ tvrdí, že jej cieľom je boj proti dezinformáciám, kritici varujú pred rizikami spojenými s cenzúrou a obmedzovaním slobody prejavu.
Ako sa situácia vyvinie, ukáže až čas, no jedno je isté – otázka regulácie obsahu na internete zostáva jednou z najväčších výziev digitálnej éry. Tieto zmeny, aj vo firme Meta odrážajú snahu spoločností vrátiť sa k základnému princípu slobodného prejavu, ktorý je podľa Marka Zuckerberga kľúčový pre pokrok a demokraciu. Zároveň však prinášajú nové výzvy, ktoré bude Meta musieť riešiť, aby zabezpečila, že jej platformy zostanú bezpečné a dôveryhodné. Ako sa tieto zmeny prejavia v praxi, ukáže až čas. Jedno je však isté – Meta opäť mení pravidlá hry.
