V poslednej dobe sa v oblasti jadrovej fúzie dosiahol značný pokrok.
A to najmä vďaka úspešnému vývoju kompaktných fúznych reaktorov, a podľa najnovších správ bol nedávno dosiahnutý obrovský míľnik v tejto oblasti, ktorý má priemer len 91 cm. Tento malý, ale vysoko efektívny reaktor je výsledkom dlhodobého a intenzívneho výskumu zo strany vedcov z celého sveta. Pracujú na ňom s cieľom nájsť spôsob, ako produkovať šetrnejšiu a udržateľnejšiu energiu pre budúce generácie. Vzhľadom na svoju kompaktnosť by tento druh reaktora mohol mať široké uplatnenie vo viacerých odvetviach energetiky. Jadrová fúzia je proces, pri ktorom sa dva atómy spájajú za vzniku jedného ťažšieho atómu. Tento proces uvoľňuje obrovské množstvo energie vo forme tepla a svetla.
Odborníci sa domnievajú, že jadrová fúzia by mohla byť kľúčom k zabezpečeniu dostatku čistej energie pre rastúce svetové obyvateľstvo. Jedným z hlavných problémov, ktoré brzdili vývoj, bola potreba dosiahnuť extrémne vysoké teploty a tlaky potrebné na udržanie procesu fúzie. V minulosti sa to ukázalo ako veľmi náročné pre väčšinu konvenčných materiálov a technológií. Avšak s pokrokom vo vývoji nových materiálov a inovatívnych inžinierskych riešení sa tento problém postupne prekonáva. Dosiahnutie takéhoto míľnika je dôkazom toho, že vedci a inžinieri sú bližšie k tomu, aby priniesli kompaktné zariadenia do praxe. Hoci ešte stále existujú mnohé technické výzvy, ktoré treba prekonať, úspech tohto projektu naznačuje, že sme na správnej ceste.
V súčasnosti je potrebné pokračovať vo výskume a testovaní, aby sa zabezpečila ich bezpečnosť a spoľahlivosť. Ak sa podarí úspešne zaviesť túto technológiu, môže to mať pozitívny vplyv na celý energetický sektor. Nedávno sa dosiahli veľký míľnik v ich pokusoch, keďže nový reaktor, ktorý má priemer len 91 cm, dokázal udržať plazmu pri teplote miliónov stupňov po dobu viac ako piatich sekúnd. Úspech je prínosom pre celé odvetvie jadrovej energie a vedcov to povzbudzuje v tom, že tento nový typ môže byť skutočnou alternatívou ku konvenčným jadrovým elektrárňam alebo fosílnym palivám. Cieľom tejto technológie je využiť proces fúzie – spájanie jadier atómov – na produkciu obrovského množstva energie. Avšak doterajší pokusy boli problematické kvôli náročnej konštrukcii a drahých nákladoch.
Nová technológia od firmy General Fusion má potenciál eliminovať tieto problémy a priniesť fúziu na masovo-prístupnejší trh. Mnohí odborníci tvrdia, že ak sa podarí vyvinúť spoľahlivý a efektívny fúzny reaktor, môže to mať obrovský vplyv na budúcnosť energetiky a životného prostredia. Energia by bola bezpečnejšia, čistejšia a nevytvárala nebezpečný jadrový odpad. Vedci z tejto firmy pokračujú v testovaní a vylepšujú jeho design, aby sa stal ešte účinnejší. Ak sa im podarí dosiahnuť komerčné využitie tejto technológie, mohla by to byť revolúcia pre celé odvetvie energetiky a priniesť nové možnosti pre udržateľný rozvoj planéty. Pripomeňme, že reaktor je založený na tokamaku – prístroji, ktorý udržiava plazmu pomocou silného magnetického poľa vo forme toroidu. Fúzna energia sa generuje spojením atómov vodíka za extrémne vysokých teplôt a tlakov.
Fúzia má potenciál stať sa čistou a prakticky neobmedzenou zdrojom energie, pretože produkuje minimálne rádioaktívne odpady a ako palivo používa ľahko dostupný deuterium (izotop vodíka) alebo lítium. Reaktor SPARC navrhnutý tímom z MIT a CFS je menší ako súčasné experimentálne fúzne reaktory ITER alebo JET, pričom by mal byť schopný dosiahnuť rovnaké energetické výstupy. To naznačuje, že kompaktná veľkosť reaktora by mohla urýchliť komerčný rozvoj fúznej energie. V septembri 2021 oznámil tím úspešné testovanie magnetického poľa pomocou nových supravodivých elektromagnetov na báze hliníka a zirkónia (REBCO). Tieto magnety umožnia vyššiu hustotu toku, čo je kľúčové pre dosiahnutie fúzie v menšom reaktore. Supravodivé magnety sú považované za kritickú súčasť technológie SPARC a ich úspešné testovanie predstavuje obrovský míľnik v projekte.
Ďalšími krokmi v projekte je dokončenie detailného návrhu reaktora a jeho výstavba, pričom odhaduje sa, že prvý plazmový zážih by mohol nastať už okolo roku 2025, čo by predstavovalo rýchlejší pokrok než pri väčších experimentálnych projektoch ako ITER. Ak sa podarí dosiahnuť trvalo udržateľnú fúziu s pozitívnym energetickým ziskom, otvorilo by to dvere pre komerčné nasadenie tejto technológie a zásadne by to prispelo k boju proti klimatickým zmenám a energetickým problémom.
