Procesory od AMD, Intelu, ale aj operačné systémy a databázové programy budú nahradené domácimi alternatívami.
Obchodná a politická vojna medzi USA a Čínou sa vyostruje, a ázijská veľmoc sa snaží zbaviť závislosti od technológii pochádzajúcich z USA. Medzi udalosti, ktoré vyostrili vzťahy patria napríklad sankcie pre čínsky Huawei, a taktiež v poslednej dobe sa skloňuje zákaz TikToku. Čína „na oplátku“ na svojom vyše miliardovom trhu zakazuje americké služby od Googlu a Mety. Podľa najnovšieho nariadenia čínskej vlády, americké procesory a softvér postupne zmiznú z čínskych vládnych organizácii.
Zákaz sa teda týka napríklad aj Intelu, AMD, operačného systému Windows a rôznych databázových systémov, a budú nahradené domácimi produktami. Nariadenia boli uvedené už 26. decembra a postupne sa aplikujú. Vláda vyžaduje, aby všetky vládne systémy nad úrovňou obce nakupovali procesory a softvér, ktorý spĺňa kritéria bezpečnosti a spoľahlivosti. Čínske centrum pre informačnú bezpečnosť zároveň zverejnilo zoznam týchto bezpečných a spoľahlivých produktov.
Podľa očakávania, všetky schválené procesory pochádzajú od čínskych firiem, vrátane Huawei a Phytium, a pokrývajú zmes x86, ARM a iných domácich architektúr. Krajina sa už roky snaží odkloniť sa od zámorských technológii v prospech domácich produktov, a v rámci svojej politiky „Made In China 2025“ sa snaží zbaviť nálepky továrne sveta a stať sa technologickým lídrom. Čína bola minulý rok najväčším trhom pre Intel, a tvorila 27% obratu spoločností zo zoskupenia Team Blue vo výške 54 miliárd USD.
Taktiež vygenerovala 23 miliárd pre AMD, čo reprezentuje 15% z jeho celkového predaja. Microsoftu sa tieto reštrikcie až tak zásadne nedotknú, nakoľko čínsky používatelia pre americkú spoločnosť vygenerovali len 1,5% z jej príjmov. Vláde ázijskej krajiny nejde len o čipy a softvér ako taký, rovnako sa rozšíril zákaz používania iPhonov od Apple vo viacerých vládnych úradoch, čo znamenalo pokles hodnoty akcií Apple o 9%.
Nariadenia sú samozrejme výsledkom rastúceho napätia medzi svetovými veľmocami. Americká vláda svojimi obmedzeniami celé roky znižovala schopnosť Číny produkovať svoje vlastné vyspelé čipy, a taktiež pomerne nedávno NVIDIA dostala zákaz vyvážať pokročilé čipy pre umelú inteligenciu do Číny, čo viedlo zo strany tejto spoločnosti k tomu, že do ázijskej krajiny dodával menej výkonne „na mieru upravené“ čipy.
Rovnaké kroky k obmedzeniu závislosti od technológii inej veľmoci robí aj druhá strana, ktorá cez svoj projekt CHIPS, ktorý ponúka 52 miliárd vo forme dotácií pre americké spoločnosti za to, že vrátia výrobu z Číny naspäť do USA. Zatiaľ najväčší príspevok získal Intel, až 8,5 miliárd USD vo forme financovania, spolu s 11 miliardami USD vo forme pôžičiek a 25% daňovým úverom na investície až do výšky 100 miliárd USD.
