Chystáte sa znižovať energetickú náročnosť nehnuteľnosti?
Predstavíme jednoduché tipy, služby a inovatívne technológie, ktoré povedú k finančným úsporám. Energetická kríza vyvolala strach o cenovú dostupnosť plynu a elektriny u domácností, ako aj firiem. I keď vláda zastropovala ceny energií, obavy z budúceho vývoja koncentrujú pozornosť na rôzne služby a inovácie znižujúce energetickú náročnosť nehnuteľnosti.
Ide napríklad o externé služby v oblasti energetického manažmentu, implementácia inteligentného batériového úložiska, solárnych panelov či systému spätného získavania tepla. Znižovanie energetickej náročnosti budov je súčasťou stratégie EÚ. Ako uvádza prepracovaná smernica z roku 2023 o energetickej hospodárnosti budov, budovy zodpovedajú za 40% konečnej spotreby energie v EÚ a 36% jej emisií skleníkových plynov súvisiacich s energetikou.
Podľa smernice je až 75% budov v Únii stále energeticky neefektívnych, pričom najväčší zdrojom pri vykurovaní sú fosílne palivá – predovšetkým zemný plyn. Cieľom EÚ je znižovať spotrebu energie a zároveň čoraz viac využívať energiu z obnoviteľných zdrojov. Navyše Európska komisia plánuje do roku 2030 aspoň zdvojnásobiť ročnú mieru obnovy budov a podporiť hĺbkovú obnovu viac ako 35 miliónov budov, čím dôjde k vytvoreniu až 160 000 pracovných miest v odvetví stavebníctva.
Opatrenia a technológie znižujúce energetickú náročnosť nehnuteľnosti si navyše firmy môžu vykázať v ESG reportingu. Ide o nástroj EÚ, ktorý zachytáva prvky podniku týkajúce sa oblasti životného prostredia, firemnej spoločenskej zodpovednosti a strategického podnikového riadenia. V rámci oblasti životného prostredia sa sleduje napríklad zaobchádzanie podniku s odpadom či spotrebou fosílnych palív.
Nová smernica CSRD, platná od minulého mesiaca, rozširuje škálu firiem, ktoré majú povinnosť vykazovať ESG údaje. Reportovanie nefinančných údajov netreba podceniť, pretože môže ovplyvniť rozhodovanie investorov a bánk o financovaní podniku. Začať malými krokmi…
Znižovanie nákladov na energie sa dá akumuláciou malých krokov ako napríklad nákupom úsporných LED žiaroviek, výmenou starých spotrebičov za nové či zabezpečením lepšieho tesnenia okien. O niečo nákladnejšia je ďalej izolácia stien, striech, podláh, či investícia do nového tepelného čerpadla. Počiatočné náklady však neskôr prevážia dlhodobé prínosy a to nie len vo forme znížených nákladov, ale aj v celkovom zhodnotení nehnuteľnosti.
Energetický manažment, podobne ako správu nehnuteľnosti je možné outsourcovať externým firmám. Okrem zníženia energetickej náročnosti budovy, odborníci dokážu zabezpečiť nepretržitý prístup k dátam o spotrebe energií vo všetkých prevádzkach. Pomocou najnovších smart technológií a softvéru môžu monitorovať spotrebu energií v reálnom čase, analyzovať ju a priniesť návrhy na optimalizáciu výdavkov šitých na mieru konkrétnej nehnuteľnosti.
Kombinácia inteligentného batériového úložiska so solárnymi panelmi bez počiatočných nákladov? Inteligentné batériové úložisko predstavuje inovatívne riešenie, ktoré dokáže posúvať spotrebu elektrickej energie v čase, a tým znižovať záťaž na elektrickú sieť. Softvér nabíja batériu v čase, kedy elektrická sieť potrebuje odber, a vypína nabíjanie automaticky pri preťaženej sieti.
Pomocou fotovoltaiky sa nehnuteľnosť stáva energeticky nezávislejšou. Zároveň platí, že čím vyššie sú ceny elektrickej energie, tým rýchlejšie si na seba fotovoltaika zarobí. Kombinácia fotovoltiky s batériovým úložiskom je bezpochyby správnou voľbou, avšak vysoké investičné náklady na obe technológie môžu byť pre firmy veľkou prekážkou.
Systém spätného získavania tepla dokáže obnoviť až 95% tepla. Systém spätného získavania tepla znižuje spotrebu energiu a zároveň aj emisie CO2. Návratnosť investície sa odhaduje na jeden rok, v závislosti od cien energií. Čím sú ceny energií vyššie, tým sa doba návratnosti znižuje. Strata energie zo spalín alebo iného tepelného procesu je zvyčajne okolo 15% až 20%. So systémom spätného získavania tepla môže byť obnovených až 95% tepla. Inými slovami, existuje tu potenciál zníženia spotreby paliva o 12% až 16% a redukcia emisií CO2.
