Ralf Flaxa, prezident pre engineering v spoločnosti SUSE, sa ohliada za minulosťou a zamyslel sa aj nad budúcnosťou Linuxu pri príležitosti jeho 25. výročia. Ponúkame toto zamyslenie ako poctu operačnému systému, ktorého jadro dnes používa takmer každý z nás – možno aj bez toho, aby o tom vedel.
25. august 2016 zavŕšil štvrťstoročie odo dňa, kedy Linus Torvalds oznámil uvedenie nového operačného systému. Vtedy tento nový OS považoval za „obyčajný koníček“ – niečo, čo bude zdarma a otvorené, ale nie veľké alebo profesionálne. Uplynulo 25 rokov a tento OS – ktorý jeden z Linusových kolegov pokrstil ako Linux – bol už portovaný na viac hardvérových platforiem než akýkoľvek iný operačný systém. Takže ako a prečo sa z Linuxu, ktorý bol „obyčajným hobby“ stal najrýchlejšie rastúci OS na svete?
Študenti počítačových vied v 80. rokoch a na začiatku rokov 90. preferovali operačný systém UNIX. Nemali proti nemu mnoho výhrad – bol výkonný a ponúkal funkcie, ktoré Windows nevedel, napríklad multitasking. Nebol však dostupný zadarmo, takže študenti ho nemohli používať doma. Jednou z dostupných alternatív bol Minix, ale mal obmedzený rozsah a bol navrhnutý predovšetkým pre profesorov, ktorí učili počítačovej vedy.
Minix bežal na počítačoch Atari, no vďaka uvedeniu procesorov Intel 80368 – minimum potrebné pre spustenie Linuxu – sa domáce počítače, na ktorých bolo možné prevádzkovať túto variantu UNIXu, stali pre študentov cenovo dostupnými. Linus Torvalds sa rozhodol vytvoriť vlastný OS, aby sme my, študenti, mohli pracovať doma na svojich počítačoch, avšak bez obmedzení Minix alebo finančnej náročnosti UNIXu.
Od úplného začiatku vzbudil tento nový operačný systém obrovský rozruch. Nebol tu žiadny veľký tím, ani projektový manažér, ale fakt, že Linus od začiatku voľne sprístupnil systém sa ukázal ako veľmi šikovný ťah. Rýchlo si získal srdcia a duše počítačových programátorov na celom svete. Študenti a nadšenci začali opravovať chyby a pridávať funkcie, pričom ich motiváciou nebolo nič iné, než želanie vytvoriť fantastický operačný systém.
Netrvalo dlho a niektoré časopisy zamerané na UNIX, ako napríklad nemecký IX, zaznamenali závan nového OS. Začali písať prvé články o Linuxe, čo podnietilo záujem zo strany firiem. Tie v tomto OS uvideli potenciál – že bude rovnako výkonný ako UNIX, ale zo bude zdarma a otvorený a firmy začali posielať študentom hardvér, aby tak pomohli s procesom vývoja. Napriek tomu, že sa do príbehu Linuxu začínali čoraz viac zapájať firmy, samotný Linus sa sústredil predovšetkým na samotné technológie a nie na obchod alebo politiku a to trvá dodnes.
Ani dnes by neakceptoval záplatu, kým nesplní určité technické kritéria – ani keby prišla priamo od prezidenta Spojených štátov! Chce dosiahnuť skutočne skvelo fungujúce linuxové jadro a prijme len taký zdrojový kód, vďaka ktorému bude Linux najlepší ako je len možné. V začiatkoch používania Linuxu dúfali spoločnosti, že v zásade získajú niečo ako UNIX, ale zadarmo. Toho však Linux ešte nebol schopný. Nebol dostatočne robustný a na technológiách bolo potrebné ešte viac popracovať.
Firmy hľadali cesty, ako by mohli rozširovať a upravovať svoje interné systémy, čo na systémoch Windows a UNIX bolo komplikované. Tieto systémy sú zo svojej povahy uzavreté a nepružné, takže firma so špecifickými požiadavkami mala smolu. Ďalším problémom pre organizácie používajúce drahé systémy UNIX a Windows bolo nútené naviazanie na konkrétnych výrobcov. Katalyzátorom týchto všetkých zmien bol okamih, kedy sa Linux stal dostupným nielen pre PC, ale aj pre iné hardvérové platformy, ako napríklad DEC Alpha.
Vtedy sa Linux stal komerčne využiteľným a firmy mohli začať efektívnejšie používať tieto technológie namiesto UNIX a Windows. Fakt, že Linux uspel sme si uvedomili keď ho začali mohutne podporovať prví z veľkých výrobcov hardvéru. Na strane hardvéru môže byť dobrým príkladom rozhodnutie IBM investovať 1 miliardu dolárov, na strane softvéru to môže byť moment rozhodnutia Oracle začať portovať svoje databázy pre Linux alebo keď sa SAP rozhodol portovať sem svoje aplikácie.
Odhliadnuc od samotnej technológie je dôležité pozrieť sa aj na širšie komerčné dôvody pre rast Linuxu. V súčasnej dobe mení digitálne transformácie firiem a jej IT infraštruktúry viac, než si vôbec dokážeme predstaviť. Na druhú stranu, vzhľadom k tomu, ako neustále rastú objemy dát produkované firmami aj spotrebiteľmi, vedie to k rastu trhu s aplikáciami, ktoré nesmú nikdy zlyhať a aplikáciami na analýzu dát.
Výsledkom tohto posunu je, že mnohé spoločnosti presúvajú svoje dáta do cloudov, aby znížili náklady a aby bola efektívnejšia ich IT infraštruktúra. V tomto kontexte dokážu linuxové riešenia poskytnúť spoľahlivosť a bezpečnosť a práve z toho dôvodu mnohí poskytovatelia cloudových riešení, ako AWS alebo Microsoft Azure, vo svojich dátových centrách Linux používajú. V blízkej budúcnosti bude Linux všade, kde firmy majú tendenciu implementovať internetové aplikácie alebo kde sa ukladajú dáta.
Prínos je zrejmý: vďaka záujmu o Linux zo strany stále rastúcej komunity vývojárov, prichádzajú aktualizácie rýchlejšie než u tvorcov proprietárneho softvéru a bezpečnostné diery sú skôr odstránené. Linux ako taký sa stal jasnou voľbou operačného systému pre podniky. Avšak aj na spotrebiteľskej úrovni sa s Linuxom väčšina ľudí stretáva každý deň a ani o tom nevie. Jazdíte v BMW? Používate Linux denne – všetko vo vašom aute, od navigácie, po systém zábavy v aute totiž beží na Linuxe.
Používate mobilný telefón s Androidom? Opäť používate každý deň Linux, pretože systém Android beží na linuxovom jadre a vytvára ho spoločnosť Google. A aj mnoho ďalších smart zariadení, ktoré sú postavené na systémoch Android taktiež využíva Linux, ktorý zasiahol všetky aspekty nášho každodenného používania technológií. Všetko od bezdrôtových routerov a miest na pripojenie k internetu, až po super počítače a smart TV – všetko beží na Linuxe.
Pri pohľade na Linux v roku 2016 vidíme, že pri kormidle je stále Linus Torvalds, ale má k dispozícii armádu ľudí, ktorí pomáhajú pri vytváraní cesty pre Linux a k dispozícii sú správcovia, ktorí sa starajú o každý subsystém a spracovávajú neuveriteľné množstvo zdrojových kódov. Každá záplata musí byť čistá a dobre napísaná – Linus a jeho správcovia neakceptujú žiadny príspevok, ktorý nesplní tieto kritériá. Čistota systému daná týmto prístupom je bezpochyby najväčším aktívom Linuxu.
Práve tieto štandardy a základné princípy, ktorými sú „otvorenosť“ a „dostupnosť zadarmo“ pokiaľ ide o zdrojový kód, sú hodnotami, ktoré pritiahli množstvo vývojárov. Teraz poskytujú firmám aj používateľom dlhodobú ochranu ich investícií. Ja som sa začal Linuxom zaoberať čisto ako koníčkom, pretože som ho potreboval pre svoje štúdium počítačových vied. Okamih. kedy som si uvedomil, že z môjho hobby by sa mohla stať práca, bol skutočne osobným bodom zlomu.
Neustály prúd integrácie, rozširovanie a celosvetová spolupráca, ktoré Linux poskytuje, znamenajú, že bude stále úspešný aj v budúcich rokoch. Takže: Šťastné 25. výročie, Linux! Pripíjam na uplynulých 25 rokov skvelej práce, skvelé výsledky a na mnoho ďalších rokov.
