Inštalátor Windows 95 bol textový, aj keď už MS-DOS by vedel zobraziť grafiku.
Dňa 24. augusta tohto roku (2025) to je 30 rokov od vydania Windows 95. Pre mnohých Slovákov, ktorí sa už v 90. rokoch pohybovali vo svete počítačov, či už ako profesionáli, nadšenci alebo hoc aj deti, to bol ich prvý operačný systém. Windows 95, aj keď z dnešného pohľadu sa to nemusí zdať, bol revolučný a priniesol viaceré ikonické veci, ktoré sú tu dodnes, aj keď niektoré boli poslednú dobu odstránené, napr. WordPad.
Inštalácia Windows 95 bola na viacerých disketách alebo CD a operačný systém vyžadoval minimálne 4 MB RAM a 50 až 55 MB voľného miesta na disku. Prvý Windows 1.0 bol už v roku 1985, a vedel spúšťať 16-bitové a natívne dokonca aj staré MS-DOS aplikácie. Až Windows 95 priniesol podporu pre 32-bitové aplikácie, ktoré vedeli (teoreticky) adresovať 4 GB RAM, čo bolo v tej dobe neuveriteľné množstvo pamäte.
Pre zaujímavosť, 64-bitová verzia Windows XP vedela adresovať 128 GB RAM, čo by aj dnes stačilo väčšine bežných používateľov, táto verzia mala ale aj viacero nevýhod, napríklad podporovala len 64-bitové ovládače pre hardvér. Najväčšou revolúciou dnes už legendárneho Windows 95, minimálne z pohľadu bežných používateľov, bol dizajn systému, ktorý určil smerovanie na dlhé roky dopredu a veľa prvkov z neho sa zachovalo dodnes.
Aj nasledujúce verzie, ktoré výraznejšie zmenili vizuálny dizajn ako Windows XP, sa dali prepnúť do klasického dizajnu z 95-tiek. Inžinier Microsoftu Raymond Chen prezradil, že MS-DOS (Microsoft Disk Operating System) by mohol pracovať s grafikou. Prečo sa gigant rozhodol pre textový inštalátor Windows 95? Napriek tomu, že operačný systém vedel podporovať grafiku, Chen uviedol, že jeho podpora grafiky bola primitívna a časovo náročná.
„Áno, MS-DOS vedel robiť grafiku v tom zmysle, že používateľom aktívne nebránil robiť grafiku. Stále ste však boli za všetko zodpovední sami. Neexistovali žiadne grafické primitívy okrem volania BIOSu na vykreslenie jedného pixelu. Všetko ostatné bolo na vás a volanie BIOSu na vykreslenie pixelov ste aj tak nechceli používať, pretože bolo pomalé. Ak ste chceli aspoň trochu výkonu, museli ste pristupovať priamo k vyrovnávacej pamäti snímok.“
Grafický primitív je grafický objekt, ktorý je nevyhnutný na vytvorenie alebo konštrukciu zložitých obrázkov a bližšie informácie o problematike sa dajú nájsť na tomto webe. To však bola len špička ľadovca. Proces bol oveľa zložitejší, vrátane napísania grafickej knižnice na kreslenie zložitejších vecí, ako je jeden pixel. Našťastie sa systém Windows 95 dodával s minimálnou systémovou požiadavkou na grafickú kartu VGA, čo zmiernilo obavy z CGA alebo EGA.
Stále však bolo nutné poradiť si s rovinnými režimami, čo nebolo jednoduché. Okrem pixelov si program na nastavenie vyžaduje aj dialógové okná, ktoré následne vyžadujú, aby ste napísali správcu okien, ktorý doplní grafickú knižnicu v rámci štandardného dialógového rozhrania GUI. Vyžadovalo by si to aj podporu klávesnice na tabeláciu medzi prvkami a priradenie klávesových skratiek.
Tento proces zahŕňal aj pridanie podpory pre písanie znakov v nealfabetických jazykoch, ako je japončina. Spoločnosť sa síce mohla oprieť o inžinierov pracujúcich na japonskom vstupe, ktorý sídlil v Tokiu, ale časový rozdiel by negatívne ovplyvnil postup. To všetko navyše k novým ovládacím prvkom vyvinutým tímom používateľského rozhrania, ktoré by sa riadili podobným protokolom.
Chen taktiež pripomenul, že netreba zabudnúť na animácie, ktoré vyžadujú plánovač na spúšťanie udalostí na základe hardvérového časovača systému. Bolo by nutné napísať kód, ktorý ani nie je súčasťou procesu nastavenia systému Windows 95. A toto všetko by sa muselo vtesnať do 640 KB RAM. Dalo sa to obísť napísaním správcu chráneného režimu, ktorý by využil dodatočný úložný priestor pridelený pre chránený režim.
Zdalo by sa, že toto úsilie je kontraproduktívne, pretože Microsoft už mal podobný produkt: runtime systému Windows 3.1. Bol „plne odladený, s video ovládačmi, grafickou knižnicou, správcom dialógov, plánovačom, správcom chránených režimov a vstupnými metódami“, uviedol Chen. So spomínanými 640 kB RAM sa viaže historka o výroku Billa Gatesa, že 640 kB RAM bude dosť pre každého.
Gates autorstvo tohto výroku poprel, vyjadril sa že povedal viacero hlúpych a nesprávnych vecí, ale toto nie. Výrok mal údajne povedať v roku 1981 na počítačovej konferencii, a je tu hneď niekoľko nezrovnalostí. Nikto nevie povedať, na ktorej konkrétnej konferencii to bolo, či to bolo vôbec v roku 1981 a zdá sa, že nikto na svete ho nepočul tento výrok reálne povedať.
Taktiež treba uviesť, že keď IBM v roku 1981 predstavila svoj počítač, Microsoft bol kritizovaný. Kritici tvrdili, že 8-bitové počítače, ktoré mali 64 kB adresový priestor, vydržia navždy. Tvrdili, že firma zbytočne zahodila skvelé 8-bitové programovanie tým, že počítačový svet posunuli smerom k 16-bitovým počítačom. Microsoft s kritikou nesúhlasil.
Inžinieri vedeli, že aj 16-bitové počítače, ktoré mali k dispozícii 640 kB adresného priestoru, budú postačovať len štyri alebo päť rokov. IBM PC mal síce 1 MB logického adresného priestoru, ale 384 kB z toho bolo pridelených na špeciálne účely, takže zostalo k dispozícii 640K pamäte. Odtiaľto pochádza dnes už neslávne známa „640 kB bariéra“.
Teoretický limit pre operačnú pamäť v 16-bitových OS je spomínaných 64 kB, a pre 32-bitové systémy 4 GB RAM. 64-bitové majú teoretický limit 16 exabytov, čo je v dnešnej dobe nepredstaviteľných 17,179,869,184 GB RAM. Podpora pamäte RAM u niektorých 32-bitových verzií Windows sa dá rozšíriť cez technológiu PAE – Physical Address Extension.
