Sociálna sieť oficiálne netrénuje na profiloch používateľov pod 18 rokov, má to však háčik.
Vďaka regulácii zo strany Európskej únie môžu rezidenti členských krajín prikázať Facebooku, aby netrénoval svoju AI na ich fotkách a iných dátach zverejnených na sieti. Táto možnosť však platí len pre 27 členských štátov, väčšina krajín sveta nič podobné nemá, a jednou z nich je aj Austrália. Senátor Tony Sheldon sa pri vyšetrovaní, či gigant zhromažďuje údaje všetkých Austrálčanov, aby mohol vytvárať svoje nástroje generatívnej umelej inteligencie.
Sheldon sa informoval, či Meta, vlastník Facebooku a Instagramu, využívala austrálske príspevky na jej sieťach s dátumom zverejnenia od roku 2007 na napájanie svojich produktov umelej inteligencie. Globálna riaditeľka spoločnosti pre ochranu osobných údajov Melinda Claybaughová to najprv poprela, ale senátor David Shoebridge jej tvrdenie spochybnil.
Načrtol, že ak sa príspevky zverejnené od roku 2007 vedome nenastavili ako súkromné, tak Meta ich zozbierala, vrátane všetkých fotografií a textov na jej sociálnych sieťach, a použili sa na trénovanie jej AI. Claybaughová povedala, že áno, ale dodala, že účty osôb mladších ako 18 rokov sa nezbierajú. Keď sa však senátor Sheldon opýtal Claybaughovej, či budú verejné fotografie jeho detí na jeho vlastnom účte zozbierané, Claybaughová pripustila, že áno.
Na otázku, či firma získala údaje z predchádzajúcich rokov o používateľoch, ktorí sú teraz dospelí, ale v čase vytvorenia svojho konta boli mladší ako 18 rokov, nebolo odpovedané. Nie je novinkou, že Meta používa verejné príspevky na Facebooku a Instagrame na trénovanie svojej umelej inteligencie, a Meta nie je jedinou platformou sociálnych médií, ktorá to robí.
Európski ochrancovia súkromia obvinili spoločnosť X (Twitter) z nezákonného používania osobných údajov viac ako 60 miliónov používateľov aj na trénovanie jej umelej inteligencie Grok. V júni sa Komisia EÚ pre ochranu údajov (DPC) dohodla so firmou Meta na pozastavení jej plánov na trénovanie jej veľkého jazykového modelu pomocou verejného obsahu zdieľaného dospelými na Facebooku a Instagrame v celej EÚ.
Toto rozhodnutie nasledovalo po intenzívnej spolupráci medzi DPC a Meta. Austrálsky zákonodarcovia nedávno zverejnili plán o nastavení minimálneho veku, od ktorého bude povolené používať sociálne siete. Dôvodom je hlavne mentálne a psychické zdravie. Napríklad na Instagrame sú častokrát nereálne fotografie ľudských tiel, ktoré zvlášť u mladých dievčat môžu navodiť dojem, že sú škaredé a poškodiť tak ich zdravý vývoj.
Pri prezeraní sociálnych sietí môže hlavne mladý človek nadobudnúť dojem, že všetci naokolo sú vlastne šťastní, majú dosť peňazí a ich medziľudské vzťahy sú perfektné, ale len jemu sa nič nedarí a je nešťastný, a tento nereálny pohľad na svet okolo môže spôsobiť psychické problémy pre už aj tak ťažko skúšaných mladých dospievajúcich.
Okrem mnohých iných negatívnych faktorov, je tu riziko závislosti a preceňovania virtuálnych „kamarátstiev“ a mnohí kritici sociálnej siete poukazujú, že tieto spoločnosti na tom všetkom zarábajú. Austrálsky premiér Anthony Albanese uviedol, že jeho vláda pred zavedením zákonov o minimálnej vekovej hranici pre sociálne médiá v tomto roku uskutoční skúšobnú verziu overovania veku.
Albanese nešpecifikoval vekovú hranicu, ale uviedol, že sa bude pravdepodobne pohybovať medzi 14 a 16 rokmi. Aj keď rozhodnutie nebolo priamo motivované len trénovaním AI, premiér uviedol že „chcem, aby sa deti dostali od svojich zariadení na futbalové ihriská, do bazénov a na tenisové kurty. Chceme, aby mali skutočné skúsenosti so skutočnými ľuďmi, pretože vieme, že sociálne médiá spôsobujú sociálne škody.“
Nech je používateľ sociálnej siete kdekoľvek na svete, používatelia by mali dbať na zdieľanie fotiek nielen seba, ale aj (jeho) detí a iných osôb na sociálnych sieťach. Záľudnosťou je aj tagovanie osôb, cez ktoré siete ako Facebook vedia spárovať reálnych ľudí s inými používateľmi. Čo je raz na sociálnej sieti sa totiž môže dostať kdekoľvek, a aj keď vieme, že ľudia túžia zdieľať svoje zážitky s inými ľuďmi.
Po zverejnení príspevku používateľ siete stráca kontrolu nad tým, čo sa s príspevkom môže stať a kde všade sa môže dostať. Čiastočným riešením je nastaviť všetko na súkromné a nezverejnovať nič mimo skupinu. Alternatívou, ktorá reálne funguje, je zdieľať svoje príspevky a fotografie cez uzavreté skupiny na bezpečných komunikátoroch akými sú Signal a Telegram, ale tu je výzva presvedčiť ostatných na rovnakú platformu, čo je v dobe keď „všetci majú predsa Facebook“ niekedy až nadľudský výkon.
