Môže byť toxické zdieľanie lokality a internetových kont?
Partneri vo vzťahu prirodzene zdieľajú časť svojich vecí. Bežné je napríklad bývať spolu a chodiť na spoločné dovolenky, ale aj mať spoločnú hypotéku alebo spoločné konto v banke (ak ide o manželov). Čo však také spoločné online konta a zdieľanie polohy mobilu? Podľa výskumu bezpečnostnej spoločnosti Malwarebytes, sú muži tými, ktorí cítia častejšie nátlak na zdieľanie kont a polohy.
Muži zároveň častejšie ľutujú, že sa dali nahovoriť, ženy si zas vo všeobecnosti menej uvedomujú ako môže byť ich poloha sprístupnená partnerom, hlavne aplikáciami na donášku jedla, taxíkmi, platformami na prenájom a inými službami založenými na polohe a adrese. Ženy a muži často nevedia, koľko by vlastne mali zdieľať zo svojho online života s partnerom/partnerkou.
Často do toho vstupuje žiarlivosť a podozrenie z nevery, ak jeden z páru odmietne zdieľať svoju polohu v reálnom čase. Olej do ohňa ešte viac prileje, keď druhý z páru obviní toho prvého že ho chce všade kontrolovať a že mu neverí. Vo vzťahoch, kde by mala byť dôvera základom, teda obe strany argumentujú, že ten druhý mu nedôveruje.
Vznikajú z toho samozrejme problémy. Ako zistila výskumníci, tieto problémy zahŕňajú najmä rozdielne pocity nátlaku a ľútosti pri zdieľaní svojich zariadení, hesiel k účtom a lokalít. Z mužov, ktorí zdieľajú lokalitu s partnerkou, až 36% uviedlo že to spravili, lebo cítili nátlak, pričom rovnaký dôvod uviedlo menej, len 20% žien. Čo je však šokujúce, 9% mužov, ktorí zdieľajú prístup k nejakému internetovému účtu, uviedlo, že tento prístup môže byť nevyvážený.
Deväť percent mužov súhlasilo s tvrdením: „Môj partner sa mi vyhrážal kvôli zdieľaniu prístupu k účtu,“ v porovnaní so 4% žien, čo je viac ako dvojnásobný nárast. Vyhrážky zahŕňali napríklad rozchod, fyzické alebo emocionálne ublíženie alebo odlúčenie a ignorovanie. Muži častejšie uvádzali model jednostranného súhlasu s tým, ako ich partnerky pristupujú k ich zariadeniam, účtom a lokalitám.
V otázke o zdieľaní prístupu k smartfónom, tabletom, počítačom, online účtom a polohe, 23% mužov uviedlo že partnerka má prístup k týmto dátam, ale radšej by boli, keby nemala. U žien to bolo 12%. Podobné rozdiely vznikli, keď muži a ženy odpovedali rovnako, pokiaľ ide o prístup k zariadeniam (14% mužov v porovnaní so 7% žien), prístup k sociálnym médiám (9% mužov v porovnaní so 4% žien).
Rozdiely sú tiež pri prístupe k aplikáciám, ktoré môžu zdieľať vašu polohu (16% mužov v porovnaní s 9% žien). Nie všetky aplikácie na zdieľanie polohy sú samozrejme rovnocenné, a výskumníci sa pýtali na konkrétne aplikácie, ktoré sú určené na zdieľanie polohy medzi jednotlivcami. Ako napríklad Find My v systéme iOS, Find My Device pre Google alebo nástroje tretích strán.
A tu bol veľký rozdiel. Až štyrikrát viac mužov ako žien uviedlo, že zdieľajú svoju polohu prostredníctvom týchto aplikácií len preto, že na tom trvá ich partnerka (8% mužov v porovnaní s 2% žien). Tiež 14% mužov (v porovnaní s 8% žien) uviedlo, že „keby som to mohol urobiť znova, nezdieľal by som so svojou partnerkou toľko osobných informácií o účte.“
Ženy si menej uvedomujú dôsledky takéhoto zdieľania, hlavne v prípade rozchodu. V bezpečných a konsenzuálnych dohodách medzi pármi sa spoločná lokalita môže zobraziť ako malá modrá bodka v špecializovanej aplikácii smartfónu. Ale v prípade aplikácií, ktorých fungovanie sa spolieha na údaje o polohe, ako sú napríklad aplikácie na prepravu osôb, služby doručovania jedla a platformy na prenájom ubytovania, môže byť „zdieľanie“ polohy oveľa viac podobné „úniku“ údajov o polohe.
Napríklad zdieľané konto Airbnb by mohlo odhaliť aktívnu adresu prenajatej dovolenky manžela/manželky inému partnerovi prihlásenému do toho istého konta. Zdieľané konto taxislužieb by mohlo odhaliť históriu jázd a potenciálne aj novú adresu bývalému priateľovi, ktorý sa po rozchode nikdy neodhlásil. A objednávky jedál od doručovacích spoločností by mohli odhaliť, kedy je doma osoba, ktorá prežila domáce násilie, pokiaľ jej násilník monitoruje aplikáciu z rovnakého účtu.
Ženy si s menšou pravdepodobnosťou uvedomovali, že ich polohu môže odhaliť iný používateľ prihlásený do rovnakého účtu v prípade platforiem na prenájom dovolenky (68% žien o tom nevedelo v porovnaní so 49% mužov), aplikácií na sledovanie zdravia a telesnej kondície, ako sú FitBit a Strava (57% žien v porovnaní so 43% mužov), aplikácií na prepravu osôb (50% žien v porovnaní s 37% mužov) a aplikácií na dodávku potravín (49% žien v porovnaní s 39% mužov).
Ženy tiež častejšie tvrdili, že nevedia o tom, že sprievodné aplikácie pre mnohé moderné vozidlá (ktoré sa dajú použiť na nájdenie auta na veľkom parkovisku alebo na lokalizáciu ukradnutého vozidla) môžu odhaliť aj ich polohu na spoločnom účte (60% žien v porovnaní so 41% mužov). Tento spôsob sledovania, ktorý je pomerne novinkou, spôsobil mnohé prípady stalkingu a odhalenia novej adresy po rozchode.
Samotné údaje nikdy nepredstavujú úplný príbeh a údaje, ktoré porovnávajú mužov a ženy, môžu byť náchylné na nesprávnu interpretáciu. Rozdielne problémy, ktorým čelia muži a ženy, by sa nemali interpretovať ako problémy, ktoré si spôsobili sami. Nemožno povedať, že muži ľutujú zdieľanie prístupu k účtu, pretože „majú čo skrývať“, a nemožno povedať, že ženy sú horšími používateľmi technológií, pretože majú nižšiu informovanosť o mechanizmoch zdieľania polohy.
V prípade rozchodu sú teda zdieľané účty veľkým problémom, pričom niekedy rozchod spôsobí aj samotný tlak na zdieľanie účtov a polohy, po ktorom sú hádky a vzťah sa skončí. Takéto prístupy sa dajú veľmi ľahko zneužiť, a ak bývalý partner povedzme zmení partnerke heslo na jej Instagram a začne tam zverejňovať jej hanlivé fotky, kľudne upravené aj umelou inteligenciou, škoda sa napravuje ťažko.
Problémom je taktiež toxický partner, ktorý sa vyzná v technológiách, a vyhráža sa druhému partnerovi, ten odíde zo vzťahu a potom sa začne peklo. Toxický partner totiž mohol odsledovať heslo cez tzv. keylogger na vtedajšom zdieľanom počítači a po rozchode sa bývalému/bývalej môže takto vyhrážať. Alebo iba ticho sledovať a neodhalený stalkovať život bývalého partnera/partnerky.
Povedať si, že po rozchode si zresetujem mobil, tiež skoro nikdy nič nevyrieši. Zdieľanie polohy napríklad cez Find My na iPhone je totiž viazané na iCloud účet, nie zariadenie, a keď sa bývalý partner po resete prihlási k svojmu iCloud kontu na obnovenom zariadení, špehovanie pokračuje. Obdobná situácia je na platforme Android.
Hoci iPhone na iOS ponúka možnosť „Safety check“, ktorá sa nachádza v hlavných nastaveniach pod položkou „Súkromie & Bezpečnosť“ a umožní zistiť, kto všetko má k čomu prístup ohľadom používateľovho ekosystému Apple. Praktické využitie tejto funkcie je napríklad po konci toxického vzťahu, zvlášť v prípade, že telefón bol darček a konto si nevytváral používateľ sám (alebo k nemu zdieľal prístup).
