Otestovali sme vynovenú verziu legendárnej Nokie z roku 1999.
Nokie boli legendárne telefóny z 90. rokov a zo začiatku milénia, ktoré patrili medzi vtedajšiu špičku a priniesli viaceré technológie, ktoré sú dnes štandardom aj v najlacnejších telefónoch. Súčasné Nokie už nevyrába pôvodný výrobca, značku si licencoval HMD a to až do roku 2026, či po tomto roku vyjdú ďalšie Nokie alebo výrobca nepredĺži licenciu a začne vyrábať len pod vlastnou značkou nie je jasné.
HMD cíti potrebu ľudí po tlačidlových telefónoch, pričom to nemusia byť nutne seniori, a s použitím značky a reinkarnácii ikonických dizajnov prináša na trh telefóny, ktoré sú jednoduché, bez neustálych notifikácií, s dlhou výdržou na batériu a medzi tlačidlovými telefónmi vyniká aj podareným dizajnom ktorý pôsobí v rámci možností štýlovo a nie „dôchodcovsky.“
Otestovali sme jednu vynovenú Nokiu, konkrétne ide o model 3210 4G (2024) v čiernej verzii. Na slovenský trh sa dostala len nedávno, a oproti starším verziám obdobných Nokií spred 2024 má nabíjanie cez USB-C konektor, čím zároveň spĺňa požiadavku EÚ na jednotný konektor. Jednotlivé tlačidlové Nokie z jedného roka sa od seba navzájom príliš neodlišujú, najväčším rozdielom v praxi je dizajn, preto táto recenzia je celkom relevantná aj pre iné modely.
Na krabičke od telefónu je zobrazená vždy žltá verzia zariadenia, aj keď vo vnútri bola čierna verzia. Výrobca zrejme šetrí náklady. Okrem telefónu a zákonom vyžadovaných manuálov je tam batéria, ktorú si treba vložiť do telefónu. Nabíjačka do elektrickej zásuvky s USB káblom je síce dodávaná, kábel je však napevno pripojený k adaptéru, a preto sa nedá použiť na nabíjanie cez USB port počítača alebo do viacportovej nabíjačky inej značky.
Spinka na SIM kartu chýba, v prípade tohto telefónu však nie je potrebná. V balení nie je podľa očakávania ani SD karta a pri hľadaní krytu na tento telefón zrejme narazíte, treba použiť jedine univerzálny, ktorý však nekopíruje krivky telefónu. Originálna Nokia 3210 bola prvým masovo rozšíreným telefónom, ktorý mal zabudovanú anténu.
Jej vynovená verzia prináša klasický dizajn, ktorý sa však na pôvodnú Nokiu 3210 až tak veľmi nepodobá, isté prvky podobnosti však prítomné sú. Telefón je z plastu, rozhodne nedosahuje konštrukčnú kvalitu a odolnosť ako pôvodný model, displej sa zdá byť tiež náchylnejší na škrabance.
Rozmery sú 122×52×13 mm (V׊×H). Na tele telefónu je okrem klasickej tlačidlovej klávesnice a ovládacích navigačných prvkov USB-C konektor a v hornej časti je dnes už medzi inými typmi telefónov vzácny 3,5 mm jack konektor na slúchadlá.
Fyzické tlačidlá na zmenu hlasitosti chýbajú. Po vybraní zadného krytu sa dostaneme k ľahko vymeniteľnej 1450 mAh batérii, slotom k dvom SIM kartám a taktiež k slotu na microSD karty. Oficiálne sa ako maximálna podporovaná kapacita udáva 32GB, na internete sme však našli videá kde fungovala aj 64GB karta. V redakcii sme otestovali 32GB kartu. Displej má uhlopriečku 2,4″ a rozlíšenie QVGA.
Pri používaní vidno raster, ktorý by sa na smartfónoch „neodpustil,“ na tlačidlovom telefóne však v zásade nevadí. Niektoré zdroje uvádzajú, že ide o IPS LCD, iné že je to TFT LCD; podľa testovania naživo to však vyzerá na TFT variantu, alebo veľmi lacné IPS. Farby nie sú veľmi výrazné, koniec koncov nie je to telefón na multimédiá. Displej samozrejme nie je dotykový a predný fotoaparát na selfie fotografie absentuje.
Pri používaní na priamom slnku na displeji veľa nevidno ani pri maximálnom jase, treba si rukou spraviť tieň. Nechýba však zadný fotoaparát s rozlíšením 2 MPx a bleskom, ktorý sa síce dá použiť ako lampa, nie je však tak jasná ako na porovnávanom iPhone 14 Pro Max. Fotografie sú nízkej kvality, pri slabšom umelom osvetlení sme dokonca pozreli nastavenia, či sme nemali zapnutý čiernobiely režim.
Pri vonkajšom prirodzenom osvetlení možno realizovať núdzové fotografie, v porovnaní s modernými HDR fotoaparátmi však veľmi výrazne zaostávajú. Objekty sa však na fotografiách rozoznať dajú, nie sú rozmazané, cítiť však vyblednutosť farieb. Dokonca je dostupný zoom, samozrejme digitálny a výsledná fotografia pri 2× priblížení má teda rozlíšenie 800×600 px, čo je rozlíšenie starších CRT monitorov.
Fotoaparát má viacero nastavení, ako expozícia, kontrast, jas, vyváženie bielej a nočný mód. Vzhľadom ku kvalite hardvéru sú však len do počtu a ak sa používateľ z nejakého dôvodu rozhodne fotografovať telefónom, tak použije automatiku. Dostupných je pár efektov, ako čiernobiely a negatív. Pri fotení si treba dávať pozor na zvuk potvrdzujúci zosnímanie fotografie, nakoľko sa môže celkom ľahko stať že tlačidlo používateľ stlačí ale nezareaguje ako bolo plánované.
Video má rozlíšenie 320×240 pixelov, je vo formáte 3GP a snímač umožňuje zapauzovať počas nahrávania. Stabilizácia nie je dostupná, aj pri malých pohyboch rukou badať „vlnenie.“ Fotografie sú v klasickom formáte JPG. V prípade že používateľ nahráva fotografie do Nokie, mal by si dávať pozor na rozlíšenie. Klasické 12 MPx fotografie telefón zobrazil, s 48 MPx už má problém, zobrazí sa len malý náhľad a pri pokuse zobraziť fotografiu ukáže ikonku ako keby poškodeného súboru.
Ešte väčší problém je s videami. Klasický MP4 formát sa nepodarilo prehrať s obrazom, šiel len zvuk, a to aj po prekonvertovaní do nízkeho rozlíšenia pri 25 FPS bez použitia moderných kódekov ako Dolby Vision. Formát MOV nešiel prehrať vôbec. Video bolo nutné prekonvertovať do prehistorického 3GP, vtedy prehrávač už funguje.
USB-C port má pravdepodobne rozhranie USB 2.0, pre pomalosť úložiska sa však nevyužije ani táto rýchlosť. Na prenos dát cez kábel netreba žiadny špeciálny softvér, funguje klasické Mass Storage a telefón sa po pripojení tvári ako externý disk, vrátane prípadne vloženej SD karty, ktorá sa zobrazuje ako osobitné úložisko (aspoň pod macOS), jediné na čo si treba dávať pozor je aby sa na pripojenie k počítaču použil kábel ktorý vie prenášať dáta, a teda nie čisto nabíjací.
Po pripojení sa telefón spýta či použiť Mass Storage mód alebo čisto nabíjanie. Pri dátovom režime totiž nepodporuje prehliadanie súborov a nefunguje ani fotoaparát a diktafón. V prípade že je telefón chránený kódom, je nutné kód zadať aby fungoval dátový prenos. Je to ochrana dát v prípade straty alebo krádeže telefónu. Ochrana však nefunguje v prípade SD karty, tú stačí vybrať z telefónu a vložiť do počítača alebo tabletu s čítačkou a dáta sú na podnose.
Šifrovanie SD karty nie je teda podporované. Zaujímavé je že Mass Storage funguje aj po pripojení k iPadu, vrátane nahrávania dát priamo do telefónu aj pamäťovej karty. Pripojiť externý disk k telefónu sme sa ani nepokúšali. Pri hudbe je podporovaný formát MP3. Kvalita reproduktora nie je veľmi vysoká, kvalita zodpovedá cene. Dajú sa však použiť slúchadlá do 3,5 mm audio jacku, prípadne spárovať s Bluetooth slúchadlami, alebo externým reproduktorom.
Spárovať telefón s AirPods Max sa však nepodarilo. Vyskúšať slúchadlá cez USB-C port sme nemali možnosť, pokus použiť USB-C dock s 3,5 mm jack konektorom zlyhal, nerozsvietila sa ani kontrolná dióda na docku. Vyskúšali sme však pripojenie oficiálnej Apple redukcie USB-C/3.5 mm jack s EarPodmi, prenos zvuku nefungoval. Po pripojení tých istých slúchadiel do 3,5 mm jacku už prenos zvuku fungoval.
Zaujímavosťou je rádio, funguje aj bez pripojenia slúchadiel cez jack konektor, dajú sa však použiť na zlepšenie signálu. Čo však nepoteší je nemožnosť pustiť rádio cez Bluetooth reproduktor. Používatelia, ktorí chcú okrem hovorov a SMS používať telefón na FM rádio v schopnej kvalite, nepôjde to. Aj keď má Bluetooth reproduktor 3,5 mm jack, použitie kábla nepomohlo.
Na testovanom JBL Xtreme 3 pri prepojení jack káblom hudba prehrávala cez reproduktor, akonáhle sa však pustilo rádio, prehrávanie sa preplo na zabudovaný reproduktor. Spomínané FM rádio je v dnešných smartfónoch veľká vzácnosť. Síce nepotrebuje dáta z dátových balíkov ktoré sú väčšinou obmedzené, má však horšiu kvalitu. Nokia 3210 nepodporuje digitálne DAB+.
Rádio je základné, má automatické ladenie, nemá však RDS a nezobrazuje názov stanice. V prípade pridania si stanice medzi obľúbené však už zvolený názov zobrazený je. Rádio je v rámci možnosti technológie FM dobre počúvateľné, avšak na používanie primárne na hudobné rádiá to veľmi nie je. Na hovorené slovo však stačí. Chýba nám však časovač vypnutia.
Multitasking na telefóne prakticky neexistuje. Možno však prehrávať rádio a hudba na pozadí, o čom telefón informuje aj na hlavnej obrazovke. Diktafón nepodporuje nahrávanie na pozadí, pri pokuse „nasilu“ diktafón do hlavnej obrazovky sa nahrávanie okamžite zastavilo, nahrávka však zostala uložená. Základom telefónu je telefonovanie a SMS. Okrem pásiem 2G a 3G je podporované aj 4G, avšak nepodporuje VoLTE.
Aj keď oficiálny web uvádza čas hovoru cez 4G na batériu do 9,8 hodiny; VoLTE, ktoré môže rýchlejšie spotrebovať batériu však uvedené nie je – je možné že to závisí od trhu v ktorom je telefón uvedený. 4G samotné umožní vyššiu kvalitu hlasového prenosu v porovnaní s 2G, ktoré je v niektorých oblastiach sveta postupne vypínané, takže 4G príde vhod pri cestovaní do týchto oblastí.
V prípade tohto telefónu slúži 4G aj na internet, na ktorý sa dá pripojiť cez jednoduchý prehliadač. Ovládanie tlačidlami je však na dnešný web dosť nemotorné, a je teda vhodný tak na pozretie si autobusu v lokálnej MHD a veľmi jednoduché čítanie článkov v čakárni. Wi-Fi nie je dostupné, dáta idú čisto cez SIM kartu. Problémom pri prezeraní internetových stránok je však málo RAM.
Aj pri čítaní článkov na webe s dizajnom z 2004 sme pri browsovaní narazili na hlášku o nedostatku pamäte. Problémom zabudovanej Opery Mini je aj podpora kódovania znakov, so slovenčinou bol niekedy problém. Pamäť telefónu je na 2000 kontaktov, dá sa uviesť meno, priezvisko, mobilné číslo, domáce číslo (aj pevná linka), narodeniny, prítomná je možnosť pridať do kontaktovej skupiny a určiť vlastný vyzváňací tón.
Synchronizácia s Google a ani iným kontom nie je možná, Nokia podporuje len prenos kontaktov priamo z Android telefónov. Používatelia Apple ekosystému môžu exportovať vCard na počítači, nakopírovať do telefónu a importovať do adresára. Podporované je meno a priezvisko, pričom celé meno v telefóne hodí do kategórie Priezvisko, a prvé dva telefónne čísla, pričom jedno uloží ako mobilné a druhé ako domáce.
Inventúre telefónneho zoznamu sa teda nedá vyhnúť, pokiaľ to používateľ chce mať pedantne porobené. Pri exportovaní vCard súboru treba pred exportom vypnúť exportovanie fotografií kontaktov ak sú, telefón to nezvláda, pridá do zoznamu prvých pár kontaktov a potom sa pridávanie zasekne. Naopak, vCard súbor s 23 kontaktmi bez fotografií bol importovaný hneď. Na čísla 2 až 9 na hardvérovej klávesnici možno navoliť čísla na rýchle vytáčanie.
Okrem SMS sú podporované aj MMS, ktorých využitie v dnešnej dobe nájdeme asi ťažko. SMS správy možno odoslať aj skupine, a taktiež možno nadefinovať aj šablóny správ, predsa len písanie cez T9 môže byť zdĺhavé. Súčasťou je zoznam posledných zmeškaných, volaných, prijatých a odmietnutých hovorov. Zaujímavosťou je možnosť nahrávania telefonátu priamo samotným telefónom.
Test fotoaparátu, ukážková fotografia. Pamätník SNP v Banskej Bystrici
Telefón obsahuje pár drobných pomôcok. Jednou z najužitočnejších je budík, ktorý dokonca dostal dedikované miesto na domovskej obrazovke. Možno zvoliť čas, opakovanie, meno alarmu, zvukový tón a dĺžka odkladu. Svetové hodiny sú veľmi jednoduchý zoznam zvolených miest, mini appka chýba. Dostupný je aj veľmi jednoduchý časovač a konvertor jednotiek.
Čo sa týka konverzie meny, tá je úrovňou presne ako na starých Nokiách – zvolí sa akú hodnotu má jedna jednotka cudzej meny v domácej mene a potom sa vyplní buď domáca alebo cudzia mena. Žiadna konkrétna mena teda preddefinovaná nie je a aktualizácia kurzu mien cez internet podľa očakávania tiež nie je. Skoro až zbytočná funkcia, keďže sa dá použiť kalkulačka.
Pri kalkulačke však upozorňujeme, že nepoužíva prioritu operácií; a príklad 2+2×2 vyráta ako 8. Súčasťou výbavy je aj kalendár s mesačným pohľadom, veľmi jednoduchý. Importovať udalosti cez exportovaný súbor z kalendára v počítači sa však na rozdiel od kontaktov nepodarilo. Okrem lampy sa ešte nachádza jednoduchý diktafón, nahráva vo formáte AMR a umožňuje pauzu počas nahrávania.
Jednotlivé nahrávky možno uložiť na pamäťovú kartu, a teoretické využitie je aj ako nahrávanie telefonátov z hlasitého odposluchu zo smartfónov, pozor však na príslušné zákony a nariadenia v krajine (či už na Slovensku alebo inde, kde je používateľ). Aplikácie Galéria, Videá a Hudba sú doplnkom k manažérovi súborov. Jednotlivé aplikácie vedia zhromaždiť korešpondujúce typy súborov na jednu kopu, a je jedno či sú v pamäti telefónu alebo na pamäťovej karte.
V detailoch súborov sa ukazuje, ktorý typ úložiska jednotlivé súbory využívajú. Hudobný prehrávač umožňuje manuálne vytvoriť playlisty, hudba je však zobrazená len ako zoznam súborov podľa abecedy, delenie na albumy, interpretov atď. nefunguje ani s plne vyplnenými ID3 tagmi. Niektoré piesne zobrazili artwork, niektoré nie. Predpokladáme že je to tým že niektoré obaly albumov v knižnici máme vo vyššom rozlíšení ako iné.
Nastavenia pripomínajú klasické Nokie už viac ako zvyšok systému. Nechýbajú staré známe nastavenia ako presmerovanie hovorov, blokovanie čísel, ceny hovorov, hlasová schránka a možnosť vypnutia zobrazovania čísla volajúceho, čiže funkcia CLIR, zobrazenie čísla prijímaného hovoru sa označuje ako CLIP. Pre zaujímavosť, kedysi ešte v ére deväťdesiatych rokov služba CLIP bola spoplatnená sumou 350 slovenských korún a tiež aj na začiatku milénia to bola obrovská suma.
Našťastie niektoré veci z dôb legendárnych Nokií už pominuli. Medzi podporované notifikácie, ktoré možno podľa potreby vypnúť, nastavenia uvádzajú správy, hovory a hlasovú schránku, notifikácie z kalendára však chodia bez problémov. Čo však nefunguje sú notifikácie narodenín uvedené v adresári kontaktov, takže narodeniny treba dávať do kalendára ako klasická udalosť.
Test fotoaparátu, ukážková fotografia. Lietadlo pri pamätníku SNP v Banskej Bystrici
Seniori zvyknú mať problémy so zrakom, text rozhrania telefónu sa teda dá zväčšiť. Ak chce majiteľ telefónu pocit menu klasických Nokií, dá sa vypnúť mriežka ikon 3×3 na hlavnej obrazovke a nastaviť zobrazenie jednej ikony naraz. Ikonky možno taktiež usporiadať, a keďže žiaľ jedna z ikoniek je odkaz na web Facebooku, dá sa dať aspoň na koniec zoznamu.
Nastavenia konektivity sú podľa očakávania skromné. Obsahujú okrem iného letecký režim na odpojenie od signálu, možnosť zvoliť typ siete a nastavenie Bluetooth, ktorý je vo verzii 5.0. Rýchlosť prenosu dát je rádovo v nízkych desiatkach kB, na testovanie sme použili počítač MacBook Pro s čipom M1 Max. Bluetooth sa kvôli obmedzeniam iOS nedá použiť na prenos dát do iPhonu.
Prenos dát, v prípade, že má používateľ Nokiu 3210 ako sekundárny telefón k iPhonu je komplikovaný cez vyberanie pamäťovky a použitie čítačky SD kariet do USB-C portu, v prípade Lightningových iPhonov je vzájomný prenos čohokoľvek v podstate nemožný. Kustomizácia je skromná, možno nastaviť úvodný text pri spúšťaní, kde zároveň zaznie zvučka Nokie v klasickom znení, logo s ikonickými rukami smerujúcimi k sebe však prítomné nie je, len nápis Nokia.
Možno zmeniť ešte zvýrazňovaciu farbu v menu na jednu zo šiestich možností a pozadie na plochu zamknutej obrazovky. Medzi jazykmi je aj slovenčina, pri teste sme použili angličtinu, slovenský preklad niektorých slovíčok nie je celkom presný. Rodičovská kontrola umožnuje zamknúť internetový prehliadač, kameru a zdieľanie súborov.
Po vytvorení hesla sa však už nedalo heslo vypnúť, len zmeniť, zrejme na odstránenie hesla bude treba obnovenie do továrenských nastavení. Odporúčame nastaviť si kód na odomknutie telefónu, aj keď ako sme spomínali SD kartu to neochráni v prípade vybratia. Pokiaľ je však SD karta v telefóne, dá sa vyrobiť záloha kontaktov a SMS správ z telefónu na kartu a potom obnoviť. Taktiež sa dá určiť predvolené úložisko, ktoré využije fotoaparát, alebo diktafón.
Nechýbajú klasické vyzváňacie profily známe z Nokií pre rôzne udalosti a novinkou je podpora nabíjania do 80% kapacity na predĺženie životnosti batérie. Vzhľadom k tomu že batéria má výdrž presahujúcu týždeň sa však nepredpokladá každodenné nabíjanie a funkciu tak môžete s kľudom vypnúť.
Telefón obsahuje aj hry. Legendárny Snake (had) je zadarmo, zvyšné hry sa dajú párkrát vyskúšať a potom treba zaplatiť. Medzi hrami nie je môj obľúbený Space Impact z Nokií 3310 a 3510, ktorý by sme možno čisto z nostalgie za niekoľko eur kúpili, ak by boli dobre naprogramované.
Na kúpu hier treba mať z dôvodu konektivity v telefóne SIM kartu s mobilným internetom, ako funguje nákup hier a čo v prípade factory resetu sme netestovali. Reset do továrenských nastavení taktiež zresetuje trialky hier, či to za vymazanie dát a nastavení stojí je na zvážení každého. Telefón v Európe a Číne nepodporuje Cloud Apps, ktoré prinášajú správy, počasie a YouTube Shorts, a podporu UPI platieb v Indii.
Niektoré tieto tzv. feature phony majú zjednodušenú verziu WhatsAppu, na Nokii 3210 sa však nič také nenájde. Klasické Java aplikácie pre telefóny nespustíte. Rovnako nie je podporovaný e-mail. Čo sa týka hardvéru, procesor je Unisoc T107, má 64MB RAM a 128MB úložného priestoru, z ktorého však vyše 90% zaberie „operačný“ systém a hry.
Na využitie úložiska na niečo viac ako kontakty a SMS je teda nutná SD karta. Nabíjanie je len 10W, vzhľadom ku kapacite batérie však stačí. Batérie je ľahko vymeniteľná, v prípade vybitia v teréne stačí vložiť náhradnú, odpadá tak zdĺhavé nabíjanie cez powerbanku. Telefón nemá gyroskop ani GPS. Mikrofón je len klasický jeden, funkcie ako potláčanie vetra pri hovore teda nie sú dostupné.
Použitý systém v telefóne sa označuje ako S30+, čím odkazuje na low-end Nokie Series 30, ktoré nepodporovali na rozdiel od Series 40 Java aplikácie. Certifikácia odolnosti voči vode a prachu chýba, a už konštrukcia zvonka naznačuje že sa voda dostane dnu veľmi ľahko, takže treba byť opatrní aj pri čistení telefónu prostriedkami na leštenie displeja.
Čo možno urobiť je, odpojiť zadný kryt, ten umyť vo vode, dobre vysušiť a zapojiť naspäť. Kontakt s vodou inak neodporúčame. Telefón ako taký beží celkom svižne, fotoaparát a aplikácie typu Hudba sa spúšťajú trošku dlhšie. Oproti smartfónom je jednoznačná výhoda vo výdrži batérie. Nevýhodou oproti iným tlačidlovým telefónom je pomerne vysoká cena, je to daň za ikonický dizajn a nápis Nokia.
Či zariadenie patrí v kategórií medzi lepšie alebo horšie ťažko povedať, výrobcovia už klasické telefóny takmer nevyrábajú. A ak áno, tak väčšinou pre seniorov. Nokie od HMD však cielia skôr na mladých, dôkazom je aj chýbajúce „seniorské“ SOS tlačidlo. Nokia 3210 4G asi nebude pre skalných fanúšikov pôvodnej značky, ktorých dokonca môže uraziť ako lacná kópia pôvodnej kvality.
Môže však zaujať vybranú skupinu mladých používateľov, ktorí sú unavení z neustálych notifikácií zo smartfónu, a aj keď sa Wi-Fi a dáta dajú vypnúť, dajú sa rovnako ľahko zapnúť. To s touto Nokiou rozhodne nehrozí, umožní však byť v telefónnom a SMS kontakte, a taktiež zavolať v prípade potreby na núdzové čísla, čo ide ruka v ruke s dlhou výdržou batérie.
Taktiež sa hodí ako sekundárny telefón ku smartfónu, malým deťom alebo náhrada za pevnú linku. Používatelia, ktorí sú cieľovou skupinou tohto modelu, a ocenia klasický tlačidlový spôsob ovládania určite ocenia klasický dizajn Nokií, za ktorí sú ochotní priplatiť si (viac v porovnaní s lacnými modelmi), a nie sú prekážkou nedostatky spomenuté v recenzii, telefón môžeme odporučiť. Predáva sa vo farbách modrá, zlatá a čierna a v súčasnosti je cena okolo 70 eur.
