Záver vychádza zo štúdie Citigroup.
Aj keď sme stále na úsvite umelej inteligencie, už teraz sa objavujú teórie, že ktoré zamestnania a pozície sú ohrozené. Generatívna inteligencia síce dokáže už teraz úžasné veci, častokrát však zlyháva v základoch. Príkladom je, že generatívna AI dokáže vytvárať sofistikované štruktúrované dizajny, zlyháva však pri generovaní prázdneho papiera. Taktiež je otázne, či povedzme konkrétny architektonický návrh budovy je fyzikálne reálny, nakoľko umelá inteligencia je len tak dobrá, ako dobré sú dáta na ktorých je trénovaná.
Nová štúdia Citigroup sa však aj napriek tomu pustila do výskumu, a zamerala sa na bankový sektor. Podľa spomínanej štúdie, až 54% bankových pozícií môže byť ohrozených, pričom 12% z nich môže byť cez AI rozšírených. Podľa vyjadrenia spoločnosti, GPT má potenciál zmeniť celé ekonomiky a zmeniť spôsob ako žijeme a pracujeme. Vytvárajú nové príležitosti pre rast a inováciu, ktoré často zlepšujú celkovú kvalitu života. Rovnako však potláčajú staré spôsoby práce, čím vytvárajú aj tých ktorým zmeny uškodia, zvlášť v krátkodobom hľadisku.
Medzi skúmané ohrozené odvetvia však patrili aj oblasti ako poisťovníctvo, energetika a kapitálové odvetvia. Umelá inteligencia však nie je vždy „nepriateľ“ pracovných miest. Podľa poslednej správy Work Trend Index od Microsoftu AI generuje viac pracovných miest ako ich berie. Problémom však je, že väčšina náborárov v patričných odvetviach neprijíma ľudí bez spôsobilosti a chuti k AI, čo v trhoch kde je LinkedIn relevantný viedlo k až 142-násobnému nárastu pridávania si vecí ako Copilot a ChatGPT do používateľských profilov.
Krásnym príklad inovácií v hospodárstve je poľnohospodárstvo. Vďaka automatizácií a strojom, ako automatické dojičky pre kravy, pracuje vo vyspelých štátoch v poľnohospodárstve menej ako 5% ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Zároveň sa aj napriek nižšej zamestnanosti v oblasti prudko zvyšuje efektivita, a celková dostupnosť a kvalita potravín vo vyspelom svete. Predtým ako umelá inteligencia úplne zmení svet, nás však čaká ešte dlhá cesta. Treba ju totiž trénovať na dátach, a tie sú častokrát nepresné a niekedy až vyslovene nezmysly.
Taktiež sú oblasti, kde je ťažké si predstaviť že umelá inteligencia nahradí živého človeka. Medzi tie najkritickejšie patrí medzištátna diplomacia, súdnictvo, ale aj systémy na riadenie jadrových zbraní. Patria tam však aj bežné povolania. Aj keď sa už dlhé roky hovorí, že čašníkov raz nahradia roboty s umelou inteligenciou, ľudský faktor sa nedá vždy úplne nahradiť. Úprimne, šli by ste do reštaurácie, vonku do spoločnosti, kde vás miesto živého človeka obslúži „hromada rozprávajúceho železa?“
