Je to názov iniciatívy, ktorú spustila NASA a jej partneri, s cieľom nájsť nové spôsoby, ako uskutočniť misiu na Venušu.
Tento program sa zameriava na vývoj pokročilých technológií a nástrojov, ktoré by umožnili uskutočniť presnejšie výskumy atmosféry a povrchu tejto planéty. Venuša je jedna z najviac nezmapovaných planét v slnečnej sústave, a zároveň aj jedna z najhorúcejších. Súčasné technológie nedokážu preniknúť cez jej hustú oblakovú vrstvu až na jej povrch, čo predstavuje pre vedcov veľkú výzvu. Iniciatíva sa zameriava na vývoj technológií, ktoré by umožnili uskutočniť podrobnejší výskum atmosféry a povrchu tejto planéty, vrátane nových družíc a ďalších technológií, ktoré by dokázali preniknúť cez oblaky na povrch. Program tiež zahŕňa spoluprácu so súkromným sektorom a medzinárodnými partnermi. Cieľom iniciatívy je získať nové poznatky o planéte a jej atmosfére, ktoré by mohli poskytnúť lepšie porozumenie o vývoji podobných planét v iných slnečných sústavách a pomôcť nám lepšie porozumieť histórii a budúcnosti našej vlastnej planéty Zeme.
V posledných rokoch sa zvýšil záujem o misie, keďže planéta môže poskytnúť množstvo nových informácií o histórii a evolúcii slnečnej sústavy. Venuša má podobné rozmery ako Zem, ale jej atmosféra je extrémne hustá a teploty na jej povrchu dosahujú približne 460 °C, čo ju robí nesmierne nehostinným prostredím. V júni 2021 oznámila NASA, že vybrala dve misie na Venušu ako súčasť svojho programu Discovery. Prvá misia, VERITAS (Venus Emissivity, Radio Science, InSAR, Topography, and Spectroscopy) bude skúmať povrch planéty pomocou radaru a spektrometra. Druhá misia, DAVINCI+ (Deep Atmosphere Venus Investigation of Noble gases, Chemistry, and Imaging) bude skúmať atmosféru a povrch planéty pomocou sondy, ktorá sa spustí na povrch a poskytne detailné informácie o zložení atmosféry.
Okrem toho plánujú aj ďalšie krajiny vyslať svoje sondy na Venušu. V roku 2025 plánuje Japonsko vyslať svoju sondu Venera-D, ktorá bude skúmať povrch, atmosféru a klimatické zmeny na planéte. Európska kozmická agentúra (ESA) má tiež plány na vyslanie svojej sondy EnVision v roku 2032, ktorá bude skúmať geológickú históriu Venuše. Výskum na Venuši by mohol priniesť množstvo nových informácií o formovaní planét a zmenách, ktoré v priebehu času prešli. Okrem toho by mohol poskytnúť aj informácie o tom, ako by mohli byť podmienky pre život podobný životu na Zemi, vytvoriť sa aj na iných planétach v našej galaxii.
NASA plánuje vyslať na povrch Venuše v roku 2030 dve nové sondy s cieľom preskúmať atmosféru a geologické prvky planéty. Tieto sondy by mohli byť vybavené pokročilými senzormi a inštrumentmi, ktoré umožnia získať detailné informácie o atmosfére Venuše, vrátane jej zloženia, tlaku a teploty. Tieto údaje môžu byť dôležité pre lepšie pochopenie toho, prečo sa klimatické podmienky tak výrazne odlišujú od tých na Zemi. NASA však nie je jedinou organizáciou, ktorá plánuje misie. Európska kozmická agentúra plánuje vyslať svoju vlastnú sondu s názvom EnVision, ktorá sa bude zameriavať na preskúmanie geologickej histórie a hľadanie stôp po minulom vode na povrchu planéty. Všetky tieto snahy majú za cieľ pomôcť nám lepšie pochopiť jednu z najtajomnejších planét v našom slnečnej sústave a prispieť k vývoju technológií, ktoré by mohli byť v budúcnosti použité na preskúmanie a kolonizáciu iných planét.
Venuša je výzvou pre výskumníkov v oblasti vesmíru, ale aj pre inžinierov, ktorí musia navrhnúť a vyrobiť technológiu, ktorá by dokázala prekonať ťažké podmienky na povrchu planéty. Planéta má najhorúcejšiu atmosféru v našom slnečnej sústave a tlakom na úrovni mora 90-krát väčším ako na Zemi. Napriek týmto podmienkam sa v minulosti uskutočnili misie, ktoré sa však nevydarili. Najúspešnejšou bolo vyslanie sondy Venera 13 a 14 Sovietskou zväzom v roku 1981. Tieto sondy úspešne pristáli na povrchu planéty a poslali na Zem údaje o zložení a podmienkach atmosféry a o povrchu planéty. V súčasnosti sa pripravujú nové plány na výskum. NASA plánuje vyslať misiu VERITAS (Venus Emissivity, Radio Science, InSAR, Topography, and Spectroscopy) v roku 2028, ktorá by mala mapovať povrch planéty a skúmať zloženie a podmienky atmosféry. Aj Európska kozmická agentúra (ESA) má záujem o výskum. Plánuje vyslať sondu EnVision v roku 2031, ktorá by mala podrobne skúmať povrch planéty a jej geologické procesy, zloženie a podmienky atmosféry a magnetosféry.
Venuša sa stáva zaujímavou pre výskumníkov aj preto, že jej minulosť mohla byť podobná Zemi a mohla by nám poskytnúť informácie o tom, ako sa vyvíjali podmienky na našej planéte. Okrem toho je zaujímavou destináciou aj pre možný budúci výskum a kolonizáciu vesmíru. Je jasné, že naše súčasné technológie nie sú dostatočne pokročilé na to, aby umožnili vytvorenie skutočnej kolónie na Venuši, kde by ľudia mohli žiť a pracovať ako na Zemi. Na druhej strane, niektoré koncepty a projekty naznačujú, že by sa to mohlo stať v budúcnosti. Jedným z nich je projekt NASA s názvom High Altitude Venus Operational Concept (HAVOC), ktorý sa zameriava na vývoj lodi, ktorá by mohla skúmať Venušu v jej horných vrstvách a pri tom by mohla poskytovať zdroje pre prípadných ďalších ľudských misií.
Okrem toho, vývoj technológií ako 3D tlač a robotika môže v budúcnosti umožniť výrobu náhradných súčiastok a konštrukcií na mieste, čo by znížilo náklady na vysielanie materiálov zo Zeme. Zatiaľ čo výskumné projekty ako HAVOC sú stále v počiatočných fázach, ukazujú, že existuje záujem a potenciál pre budúcu kolonizáciu Venuše. Za súčasných podmienok však zostáva Venuša nehostinným prostredím s extrémnymi teplotami a tlakom, vysokou koncentráciou oxidu uhličitého. To vytvára mnoho technických výziev a prekážok pre vývoj a úspešnú realizáciu budúcich misií na Venušu.
