Biely trpaslík sa po prvý raz „zapína a vypína“, astronómovia sú z toho zmätení.
Astronómovia po prvýkrát pozorovali, ako biely trpaslík náhle stráca a získava svoju jasnosť. Bieli trpaslíci sú hviezdy, ktorým sa vyčerpalo ich základné palivo: vodík. Vedci zvyčajne pozorovali, ako bieli trpaslíci strácajú jasnosť v priebehu niekoľkých dní, alebo mesiacov. Astronómovia skúmali binárny systém bieleho trpaslíka TW Pictoris a biely trpaslík v ňom stratil svoju jasnosť za 30 minút, čo astronómov prekvapilo. Astronómovia uviedli, že sa akreoval, čiže sa živil energiou z obiehajúcej sprievodnej hviezdy. Na pozorovanie tohto jedinečného javu astronómovia použili družicu NASA TESS (Transiting Exoplanet Survey Satellite), ktorá pomáha v procesoch vyhľadávania planét.
Jasnosť bieleho trpaslíka nie je závislá od vlastného zdroja vodíka, pretože ho už vyčerpal. Jeho jasnosť závisí od množstva okolitého materiálu, ktorým sa živí. Náhle zapínanie a vypínanie bieleho trpaslíka môže byť spôsobené určitým zásahom do zásobovania potravou, uviedli vedci. Výskum viedla anglická Durhamská univerzita. Zistenia boli publikované 18. októbra 2021 v časopise Nature Astronomy. TW Pictoris sa skladá z bieleho trpaslíka a menšej sprievodnej hviezdy. Biely trpaslík sa živí z akrečného disku, ktorý je poháňaný vodíkom a héliom zo sprievodnej hviezdy. Čím viac energie získava, tým je jasnejší. Vedci si všimli náhly nárast a pokles jasnosti tohto bieleho trpaslíka, aký nikdy predtým nevideli. Domnievajú sa, že by to mohlo byť spôsobené prestavbou povrchového magnetického poľa bieleho trpaslíka.
V najjasnejšej fáze sa biely trpaslík živí z akrečného disku. Zrazu sa však magnetické pole začne otáčať tak rýchlo, že sa vytvorí odstredivá bariéra. Tým sa zastaví prísun paliva z akrečného disku do bieleho trpaslíka. „Magnetická závora“ reguluje prestup paliva z disku k bielemu trpaslíkovi. Vďaka malému množstvu paliva prechádzajúceho cez „bránu“ dochádza u bieleho trpaslíka k polopravidelným malým nárastom jasnosti. Potom sa systém opäť „zapne“ a umožní bielemu trpaslíkovi normálne sa napájať z disku. Jasnosť opäť dosiahne svoj vrchol. Vedúci autor Dr. Simone Scaringi povedal: „Toto je skutočne doteraz nepoznaný jav, a keďže ho môžeme porovnať s podobným správaním oveľa menších neutrónových hviezd, mohol by to byť dôležitý krok, ktorý nám pomôže lepšie pochopiť proces, ako sa iné akrečné objekty živia materiálom, ktorý ich obklopuje, a dôležitú úlohu magnetických polí v tomto procese.“ Toto výnimočné pozorovanie by mohlo viesť k ďalším štúdiám bielych trpaslíkov a neutrónových hviezd.
