Európska únia prvýkrát v histórii môže ukladať sankcie fyzickým a právnickým osobám, ktoré sú zodpovedné za kybernetické útoky alebo poskytujú technickú, materiálnu, finančnú či akúkoľvek inú pomoc pri takýchto útokoch. Informoval o tom Cybersec.
Členské štáty a únijné inšititúcie považujú hrozbu kybernetických útokov za vážnu, postupne preto prijímajú opatrenia na jej predchádzanie. Už 19. júna 2017 Rada Európskej únie prijala súbor nástrojov kybernetickej diplomacie, ktorý slúži na zlepšenie spolupráce, zmiernenie kybernetických hrozieb a predchádzanie konfliktov. Počas nasledujúceho roka rada opakovane vyzvala, aby sa pokročilo v zdokonaľovaní schopnosti reagovať na kybernetické útoky.
Tento piatok Rada Európskej únie predstavila rámec, vďaka ktorému môže EÚ prijímať cielené reštriktívne opatrenia proti páchateľom kybernetických útokov. Nový sankčný režim sa týka kybernetických útokov namierených proti Únii, ktoré vznikli alebo boli vedené cez územie mimo EÚ, ktoré využívajú infraštruktúru mimo EÚ alebo ich spáchali útočníci žijúci a pôsobiaci mimo EÚ. Ak budú tieto podmienky splnené, Únia môže zodpovedným zmraziť ich aktíva a zakázať cestovať do členských krajín. Žiadna fyzická či právnická osoba pôsobiaca v Únii zároveň nebude môcť poskytovať subjektom zaradeným na sankčný zoznam peniaze.
Sankčný režim veľmi aktívne podporovali holandská a britská vláda. Spravodajské služby oboch krajín už minulý rok v októbri začali vyšetrovanie, ktoré odhalilo kybernetické útoky ruskej vojenskej spravodajskej služby proti Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW) so sídlom v Haagu. V januári tohto roka britské spravodajské služby predstavili Únii dôkazy o koordinovanej kampani hekerov skupiny APT 10 napojenej na Rusko. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg následne povedal, že Moskva musí zastaviť svoje bezohľadné správanie.
Zdroj: Cybersec
