Pri hľadaní udržateľnejších spôsobov výstavby domovov sa niektorí architekti obracajú na prekvapivý zdroj.
Konope, sesterskú rastlinu marihuany, ktorú možno premeniť na materiál nazývaný konopný betón. Konopný betón je uhlíkovo negatívny stavebný materiál vyrobený z konope, ktorý sa čoraz častejšie používa namiesto betónu. Tento biokompozitný materiál sa vytvára z konopnej drviny (drevnatého jadra konopných stoniek) a mieša sa so spojivom, ako je vápenný prášok, a vodou. Výsledkom je húževnatý, prispôsobivý materiál, ktorý sa môže miešať s rôznym pomerom konope a vápna v závislosti od účelu použitia. Najčastejšie sa hodí na stavbu vnútorných stien a izoláciu, ale môže sa použiť aj v strechách, podkrovných priestoroch a podlahových poteroch. Nedávno sa materiál dostal na titulné stránky novín, keď bol 12-poschodový hotel postavený prevažne z konopného betónu.
Keďže stavebníctvo hľadá materiály s nižšou uhlíkovou náročnosťou, konopný betón sa stáva jednou zo zaujímavých alternatív s viacerými výhodami pre budovy. Po prvé, konope počas svojho rastu mimoriadne pohlcuje uhlík – výskum naznačuje, že táto plodina dokáže zachytiť dvakrát viac oxidu uhličitého ako stromy. Tento oxid uhličitý je potom uzamknutý v stenách domu z konopného betónu, kým stojí. Sila konopy pri zachytávaní uhlíka by mohla byť kľúčová pre stavebný priemysel, ktorý je v súčasnosti zodpovedný za 39% globálnych emisií uhlíka súvisiacich s energiou. Výroba cementu, kľúčovej zložky betónu, produkuje obrovské množstvo znečistenia ovzdušia. Výrobcovia používajú fosílne palivá na ohrev vápenca a ílu v peci, pričom na každú vyrobenú tonu cementu sa do atmosféry uvoľní približne 600 kilogramov CO2. Betón sa vyrába aj z neobnoviteľných zdrojov, ako je piesok a štrk. Tieto materiály sa v súčasnosti ťažia rýchlejšie, ako sa môžu obnovovať eróziou. Ťažba piesku v riečnych a morských oblastiach zvyšuje frekvenciu záplav a zároveň prispieva k rozpadu riečnych korýt a pobrežnej erózii. Nadmerná ťažba piesku je spojená so stratou biotopov a poklesom biodiverzity.
Prechod na konope, ktoré je obnoviteľné, by mohol znížiť tieto vplyvy na životné prostredie a zároveň priniesť výhody aj pre budovy. Konopný betón má vysokú paropriepustnosť, čo znamená, že vlhkosť môže ľahko uniknúť z jeho stien a zabrániť akémukoľvek hromadeniu vlhkosti a plesní. Materiál však pomaly vytvrdzuje a nie vždy je ideálny na nosné steny, uvádza Insider Growth, ktorý však stále uvádza oveľa viac výhod ako nevýhod. Okrem toho, že konope je uhlíkovo negatívna plodina, pomáha znižovať znečistenie oxidom uhličitým aj po jeho premene na konopný betón. Konopný betón je veľmi účinným izolantom z dvoch dôvodov. Po prvé, vzduchové vrecká medzi kúskami konopnej drviny, ako aj mikroskopické priestory v samotnom materiáli sú ideálne na akumuláciu tepla. Po druhé, po stuhnutí vápenného spojiva sa teplo môže ukladať v samotnom materiáli, na rozdiel od iných typických izolačných materiálov, ktoré ukladajú teplo len v zachytenom vzduchu.
To znamená, že teplo sa z konopnobetónovej steny uvoľňuje veľmi pomaly, čo uľahčuje udržiavanie konštantnej teploty aj pri vonkajších atmosférických výkyvoch. Postupom času sa tak znižuje množstvo energie potrebnej na vykurovanie a chladenie budovy, čo znižuje účty za energiu aj emisie uhlíka. „Konope je veľmi energeticky efektívny materiál,“ povedal Corey Hughes, generálny riaditeľ Construction Grade HEMP. „Zvyčajne by to znížilo účty za energiu v dome o 15%. Takže by ste mohli zapnúť kúrenie v pondelok a nebudete ho musieť zapínať až do štvrtka. Zapnúť klimatizáciu v pondelok a nemusíte ju zapínať až do utorka večera.“
