NASA skúma solárne plachty, ktoré by v budúcnosti poháňali vesmírne lode.
Plachty pomáhali ľuďom plávať po oceánoch a moriach stovky rokov predtým, ako sa podarilo vyvinúť prvé motory. Teraz však plachty môžu ľuďom pomôcť aj pri skúmaní vesmíru. NASA pracuje na testoch, ktoré by mohli preukázať, že slnečné plachty by mohli byť životaschopným spôsobom cestovania vo vesmíre. Slnečné plachty sú zrkadlové zariadenia namontované na kozmických lodiach, ktoré zachytávajú slnečné svetlo. Zachytené svetlo pôsobí na plachty tlakom žiarenia, a tak poháňa vesmírnu loď vo vesmírnom vákuu. Slnečné plachty sa úspešne použili v lodi LightSail 2, ktorú postavila spoločnosť Stellar Exploration, v kozmickej lodi IKAROS, ktorú postavila Japonská agentúra pre výskum vesmíru, a v lodi NanoSail-D, ktorú postavila NASA. NASA však bude klásť väčší dôraz na vývoj a testovanie difrakčných slnečných plachiet ako metódy pohonu vesmírnych lodí. Na rozdiel od starších solárnych plachiet, ktoré sú veľmi veľké a veľmi tenké, nová technológia solárneho plachtenia bude využívať vedecký jav difrakcie (vlastnosť svetla, ktoré sa po prechode úzkym otvorom rozptýli) na zlepšenie manévrovateľnosti a výkonu.
Metóda pohonu bola vybraná pre fázu III štúdie v rámci programu NASA Innovative Advanced Concepts (NIAC). V rámci tejto fázy štúdie vesmírna agentúra a jej partneri skúmajú, ako transformovať koncepty NIAC tak, aby boli strategicky užitočné pre NASA, vládne agentúry a ďalších komerčných partnerov. „Keďže sa vydávame do vesmíru ďalej ako kedykoľvek predtým, budeme potrebovať inovatívne, špičkové technológie na riadenie našich misií,“ citoval správca NASA Bill Nelson v blogovom príspevku na webovej stránke americkej vesmírnej agentúry. „Program NASA Innovative Advanced Concepts (Inovatívne pokročilé koncepty) pomáha odhaľovať vizionárske nápady – ako napríklad nové slnečné plachty – a približovať ich k realite,“ dodal Nelson. Nová fáza štúdie umožní výskumnému tímu získať 2 milióny dolárov v podobe grantov na ďalší výskum v nasledujúcich dvoch rokoch pre demonštračnú misiu. Projekt difrakčných slnečných plachiet vedie Amber Dubillová z Laboratória aplikovanej fyziky Univerzity Johnsa Hopkinsa v Laureli v štáte Maryland.
Dubillová uviedla, že difrakčné solárne plachtenie je novým prístupom ku koncepcii svetelných plachiet, ktorá je známa už desaťročia. Hoci táto technológia má potenciál zlepšiť širokú škálu architektúr misií, s najväčšou pravdepodobnosťou bude mať významný vplyv na požiadavky heliofyzikálnej komunity na jedinečné možnosti pozorovania Slnka. Dodal, že vďaka kombinácii odborných znalostí v oblasti optiky, kozmonautiky, tradičných slnečných plachiet a metamateriálov chcú vedci poskytnúť vedcom bezprecedentný prístup k Slnku.
