Kritici sa obávajú obmedzenia slobody tlače. Tento krok by podľa nich mohol založiť precedens, ktorý by americká vláda mohla uplatniť proti novinárom aj v budúcnosti. Informoval o tom Cybersec.
Federálna veľká porota vzniesla vo štvrtok 18 nových obvinení voči zakladateľovi portálu WikiLeaks a bývalému hekerovi Julianovi Assangeovi. V sedemnástich z nich ho bude súdiť podľa zákona o špionáži (Espionage Act). Nové obvinenia sa týkajú jeho aktivít medzi rokmi 2009 a 2010. Assange mal vtedy spolu so spravodajským analytikom americkej armády Bradleym Manningom spolupracovať na získavaní a zverejňovaní utajovaných dokumentov o národnej obrane. V obvinení sa píše, že koncom roka 2009 Assange zverejnil na WikiLeaks zoznam „najžiadanejších únikov“.
Manning, vtedy ešte zamestnanec americkej armády s prístupom k dokumentom, sa mu na „inzerát“ ozval. Po nadviazaní komunikácie mal následne Assange aktívne nabádať a povzbudzovať Manninga k získavaniu nových informácií výmenou za pomoc pri ich dešifrovaní. Celú databázu dešifrovaných dokumentov neskôr Assange zverejnil na WikiLeaks v roku 2010. Nachádzalo sa medzi nimi 400-tisíc dokumentov o vojne v Iraku, 90-tisíc o vojne v Afganistane, 800 hodnotiacich správ o väzňoch v Guantanamo Bay a 250-tisíc diplomatických depeší. Manning poskytol aj „pravidlá angažovanosti“, ktoré definovali, za akých okolností a obmedzení sa môžu počas vojny v Iraku použiť americké sily v boji.
„Tieto údajné kroky odhalili naše citlivé, utajované informácie a sprístupnili ich každej teroristickej skupine, nepriateľským tajným službám a protivníkovej armáde. Dokumenty boli dokonca nájdené v úkryte Usámu bin Ládina. Úniky posilnili našich nepriateľov a oslabili bezpečnosť Spojených štátov,“ povedal novinárom prokurátor John C. Demers. Prokurátori mu ďalej vyčítajú, že v zverejnených dokumentoch neboli cenzurované mená informátorov, ktorí pomáhali americkým diplomatom a americkej armáde v Iraku a Afganistane. Podľa prokurátora G. Zacharyho Terwilligera je toto hlavný bod obžaloby.
„Spojené štáty neobvinili Assangea z pasívneho získavania alebo prijímania utajovaných informácií. Naopak, Spojené štáty ho obvinili len zo zverejnenia úzkej skupiny utajovaných dokumentov, v ktorých Assange uverejnil aj necenzurované mená nevinných ľudí, ktorí riskovali svoje bezpečie a slobodu, len aby poskytli informácie Spojeným štátom a ich spojencom.“ Assange tak mal ohroziť život viacerých novinárov, náboženských lídrov, aktivistov, ale aj obyčajných ľudí. V prípade dokázania viny hrozí Assangeovi za každý bod obvinenia maximálne 10 rokov väzenia, okrem obvinenia zo sprisahania za účelom vniknutia do vládnych počítačov. V tomto bode mu hrozí nanajvýš päť rokov väzenia za prekonávanie hesiel.
Na oznámenie o nových obvineniach reagovalo viacero novinárov, aktivistov a známych osobností. Kritici sa obávajú obmedzenia slobody tlače. Tento krok by podľa nich mohol založiť precedens, ktorý by americká vláda mohla uplatniť proti novinárom aj v budúcnosti. WikiLeaks vo svojom stanovisku píše, že „s touto obžalobou chce Trumpova administratíva ochromiť slobodu tlače a vyslať odkaz, že žiadny novinár nie je v bezpečí pred odplatou.“ Ministerstvu spravodlivosti vyčíta, že chce Assangea odsúdiť za zločiny, ktoré boli údajne spáchané mimo územia Spojených štátov. Takéto extrateritoriálne uplatňovanie amerických zákonov podľa portálu „podriaďuje akékoľvek územie sveta americkým zákonom“.
Tichú podporu vyjadril Assangeovi aj denník The New York Times. Upozorňuje, že ministerstvo spravodlivosti nevysvetlilo, prečo súdi Assangea podľa zákona o špionáži. „Táto obžaloba by mohla založiť precedens, ktorý pokladá aj činnosť spojenú so získavaním a v niektorých prípadoch aj zverejňovaním štátnych tajomstiev za kriminálnu.“ Ako ďalej píše, ich redakcia získala „presne tie isté archívy s dokumentmi“ od WikiLeaks bez povolenia od vlády. Hoci v New York Times nezverejnili mená informátorov, „nie je jasné, ako sa to právne líši od zverejňovania iných utajovaných informácií“, na základe ktorých bol Assange obvinený.
Zdroj: Cybersec
