V piatok 25. januára grécka vláda informovala o rozsiahlom útoku na ministerstvá a ozbrojené zložky štátu. Hovorca vlády Stelios Petsas uviedol, že DDoS útok znefunkčnil viaceré z nich.
Okrem stránok samotného predsedu vlády, útok zasiahol aj webové stránky ministerstva verejného poriadku, vnútra, zahraničných vecí, ako aj stránky gréckej polície a hasičskej služby. Podľa vyjadrení ku krádeži dát nedošlo. V prípade Grécka ide už o druhý kybernetický útok proti vládnym webovým stránkam v priebehu týždňa. Zodpovednosť za prvý útok prevzala skupina online hackerov AnkaNeferler (Phoenix’s Helmets), ktorá má údajne pochádzať z Turecka. Nie je teda vylúčené, že aj za štvrtkovým útokom stojí rovnaká skupina.
Medzi Gréckom a Tureckom trvá napätie už storočia a nie je v súčasnosti ničím novým. Aktuálne sa ale konflikt týka vymedzovania hraníc okolo ostrova Kréta. Spor sa aktuálne preniesol skôr do kybernetického priestoru. K útokom na webové stránky gréckeho parlamentu či ministerstva financií došlo najmä po tom, čo sa Turecko a líbyjská vláda dohodli na vojenskej podpore a spornom vymedzení námorných hraníc, ktorá Grécku berie významnú časť výsostných vôd blízko Kréty. Grécko sa voči dohode ohradili a spolu so spojencami tvrdia, že dohoda je v rozpore s medzinárodným morským právom.
Turecká kybernetická ofenzíva neostala bez odpovede. Grécka skupina Anonymous na útoky odpovedala zasiahnutím viacerých tureckých služieb. Podarilo sa im ochromiť emailovú službu tureckej polície (EGM), spoločnosti Sabah ako aj linku tiesňového volania. Útokom zasiahli aj telekomunikačného giganta Türk Telekom a spôsobili v celom štáte takmer hodinový výpadok internetu. Boj o nadvládu v oblasti Egejského mora je dlhodobou záležitosťou. Každá strana konfliktu sa snaží o presadzovanie svojich vlastných záujmov, a tak sa nevylučuje, že vzájomné útoky medzi Gréckom a Tureckom v kyberpriestore budú v nasledujúcich mesiacoch pretrvávať.
Zdroj: Cybersec
