Rusko začalo s budovaním vlastnej satelitnej siete Rassvet.
Má slúžiť ako domáca alternatíva k systému Starlink. Projekt zastrešuje Bureau 1440 a jeho vývoj sa urýchlil v dôsledku prebiehajúceho vojenského konfliktu na Ukrajine a nemožnosti využívať západné satelitné služby. V súčasnosti bolo na obežnú dráhu v dvoch fázach vypustených celkovo 32 satelitov. Prvých 16 zariadení odštartovalo v marci a ďalších 16 nasledovalo v júli.
Väčšina z týchto družíc však zápasí s technickými problémami, ktoré im bránia dosiahnuť plánovanú operačnú výšku 800 kilometrov nad zemským povrchom. Nosné rakety vynášajú družice do počiatočnej výšky približne 300 km, odkiaľ sa majú na finálnu orbitu presunúť pomocou vlastného pohonu. Druhá séria satelitov však nedosiahla ani hranicu 360 km. Ich apogeum sa pohybuje pod úrovňou 330 km a perigeum kleslo pod 200 kilometrov.
Nízka obežná dráha spôsobuje rýchlejšiu degradáciu orbity, v dôsledku čoho viaceré družice už zanikli v atmosfére alebo dopadli späť na zem. Odhaduje sa, že z 32 vypustených zariadení je aktuálne funkčných približne 12 kusov. Zlyhávanie prvých prototypov nie je v kozmickom segmente výnimočné. Pre porovnanie, prvá séria 60 prototypov siete Starlink zaznamenala 13% chybovosť, ktorá neskôr klesla na 3% a pri súčasnej generácii V2 dosahuje úroveň 0,01%.
Napriek nízkej obežnej dráhe na úrovni okolo 500 km a značným stratám zariadení sieť Rassvet už plní vojenské účely. Aktívna časť konštelácie dokáže v súčasnosti zabezpečiť ruskej armáde satelitné internetové pripojenie nad frontovou líniou v trvaní približne 90 až 120 minút denne. Toto časové okno sa aktívne využíva na komunikáciu a navigáciu vojenských bezpilotných lietadiel či riadených striel.
Pre nepretržité pokrytie bojiška by však bolo nutné rapídne zvýšiť počet prevádzkyschopných zariadení vo vesmíre. Bureau 1440 pôvodne plánovala do konca tohto roka umiestniť na orbitu vyše 100 satelitov, do konca roku 2027 dosiahnuť počet takmer 300 aktívnych zariadení a do roku 2035 vybudovať plnú konšteláciu s 924 družicami.
Na splnenie strednodobých cieľov by bolo potrebných minimálne 16 ďalších štartov nosných rakiet, čo naráža na limity ruského kozmického priemyslu. Ten je dimenzovaný na výrobu desiatok kozmických zariadení ročne, no projekt Rassvet vyžaduje prechod na sériovú produkciu stoviek kusov. Situáciu zásadne komplikujú aj priame vojenské útoky.
V auguste zasiahli ukrajinské bezpilotné lietadlá vesmírne stredisko Progress v meste Samara, ktoré je jediným výrobným závodom pre nosné rakety Sojuz-2.1b využívané na vynášanie týchto družíc. Pri bežnej frekvencii šiestich až ôsmich štartov rakiet Sojuz ročne je tak splnenie pôvodného harmonogramu rozširovania siete nerealizovateľné.
