S cestou novej americkej administratívy do Európy lídri diskutovali o budúcich výzvach a apelovali na poučenie sa z minulých chýb.
Nezabudli pri tom ani na otázku kybernetickej bezpečnosti. Delegácia vedená Joe Bidenom v júni odštartovala úsilie v duchu revitalizácie spojenectiev v britskom Cornwalle, kde za široký stôl zasadla sedmička najvyspelejších ekonomík. Zavŕšením bolo stredajšie bilaterálne stretnutie Biden-Putin na neutrálnej pôde v Ženeve. Motivácia stretnúť sa s Vladimírom Putinom pramenila okrem iného aj z nedávnych kybernetických útokov na kritickú infraštruktúru Spojených štátov a notoricky známej kyberšpionážnej kampane SolarWinds. Po ransomvérovom útoku na spoločnosť Colonial Pipeline sa americká administratíva zaviazala k posilňovaniu medzinárodnej spolupráce v boji proti obdobným škodlivým aktivitám v piatej doméne. Biely dom sa nedávno zasadil aj o to, aby sa k otázke vážnej kyberkriminality na národnej úrovni pristupovalo rovnako, ako k terorizmu.
Lídri G7 v spoločnom stanovisku zdôraznili, že fenomén kybernetických útokov predstavuje eskalujúcu globálnu hrozbu a súčasne zvolali po koordinácii. Od všeobecného prešli ku konkrétnemu, keď na ďalších stranách prehlásenia ukázali na Moskvu. Ruskou úlohou má byť nateraz identifikovať a rozložiť štruktúry tých, ktorí v útokoch zanechali svoju pečiatku. Okrem toho sa má zamerať aj na záškodníkov zneužívajúcich virtuálnu menu na pranie výkupného a dopúšťajúcich sa ďalších kybernetických zločinov. „Vyzývame všetky štáty, aby urýchlene identifikovali a narušili zločinecké ransomvérové siete pôsobiace spoza ich hraníc, a aby tieto siete niesli zodpovednosť za svoje činy.” Slová kopírujú názor amerického prezidenta, podľa ktorého akákoľvek krajina, na ktorej území kriminálnici operujú, musí implementovať mechanizmy na znemožnenie ich činnosti a preventívne nástroje, ktoré odradia od podobných pokusov ďalších aktérov.
Môžeme sa len domnievať, či lídri disponujú receptom, ako tieto ciele naplniť a či na presadenie podobných mechanizmov existuje politická vôľa. Ženeva naposledy hostila americko-ruskú delegáciu v roku 1985. Vtedajší prezidenti – Ronald Reagan a Michail Gorbačov – rokovali v období, kedy sa vzťahy oboch administratív, podobne ako dnes, nachádzali na dne. Svedčí o tom nielen skutočnosť, že na území štátov nespôsobí veľvyslanec z opačnej strany barikády (pozn. lídri sa napokon dohodli, že umožnia príchod stálym zástupcom na vlastné územie), ale aj zaradenie Spojených štátov na ruský zoznam nepriateľských krajín. „Veríme, že kybernetický priestor je pre obe krajiny mimoriadne dôležitý.” Obaja lídri potvrdili, že na stretnutí išlo o konštruktívnu výmenu názorov, ktorá sa niesla na pozitívnej vlne, a súčasne odmietli polemiky o nevraživej atmosfére. Putin ďalej deklaroval, že protistrane poskytol vyčerpávajúce informácie v nadväznosti na nedávne kybernetické útoky, ktoré vyradili z plynulej prevádzky kritické sektory na území Spojených štátov.
Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) atribuoval ransomvérové útoky na americké palivové potrubia Colonial Pipeline a svetovú jednotku v produkcii mäsa JBS Food aktérom operujúcim v rámci územia Ruska. K zmierneniu napätia v rusko-amerických vzťahoch neprispieva ani vývoj ďalších udalostí. Biden už s príchodom do Bieleho domu avizoval potrebu vysporiadať sa s kauzou SolarWinds a ochrániť chrbticu americkej demokracie pred zahraničnými zásahmi. „Zodpovedné krajiny musia podniknúť kroky proti zločincom, ktorí na ich území vykonávajú ransomvérové aktivity.” Ruská hlava štátu zase počas tlačovej besedy spomedzi viacero menovaných ukázala aj na Washington, keď demonštrovala, kto je skutočným problémom v kybernetickom priestore. Biden odovzdal ruskej administratíve zoznam šestnástich sektorov kritickej infraštruktúry pokrývajúci kľúčové oblasti od energetického sektora až po vodu. Prezident varoval, že kyberútok na niektorý z ich prvkov sa v budúcnosti už nezaobíde bez odpovede.
Lídri krajín sa taktiež zaviazali pokračovať v dialógoch na tému kyberbezpečnosti a nadviazať v oblasti spoluprácu. Prvým z konkrétnych krokov bude zostavenie expertných tímov na oboch stranách, ktoré sa budú kybernetickými incidentmi s pôvodom na vlastnom území zaoberať. Ako poznamenal špičkový kybernetický diplomat Christopher Painter pre portál CyberScoop: „Diskusie v Ženeve prispeli k novej bilaterálnej špecifickosti.” Reagoval tak na analógiu do minulosti, kedy medzi americkou a ruskou stranou na pôde Organizácie Spojených národov (OSN) došlo k dohode, ktorá adresovala rovnaký postulát o neútočení na určité prvky kritickej infraštruktúry. Nasledujúce týždne sa budú niesť v znamení toho, či slová, ktoré lídri vyslovili, padnú na úrodnú pôdu a pretavia sa aspoň do čiastočnej koordinácie, alebo sa z nich stane len politická deklarácia na demonštráciu sily.
