Prieskum potvrdzuje, že nástroje umelej inteligencie si vo firmách nachádzajú svoje miesto.
Na slovenskom trhu sú implementované v 15% dopytovaných firiem a v tretine z nich ich plánujú začleniť do firemných procesov. Podľa IT odborníka je umelá inteligencia jedným z najväčších “game-changerov” súčasnosti. Je názoru, že umelá inteligencia prácu ľuďom brať nebude. Bude skôr vyžadovať nový typ odborníkov, ktorí s ňou budú vedieť profesionálne pracovať.
Názory na AI a ChatGPT, jazykový model generujúci odpovede na rôzne otázky, mapoval aj nedávny prieskum medzi IT odborníkmi v Slovenskej a Českej republike. Oba pojmy IT odborníci už dobre poznajú. V oboch krajinách sa s nimi stretla drvivá väčšina opýtaných (89% SR, 88% ČR).
IT odborníci dosiaľ využili ChatGPT na vyhľadávanie informácií na rôzne témy (41,2% SR, 36,8% ČR), nasleduje vyhľadávanie všeobecných informácií (37,2% SR, 36,5% ČR) a tvorba kreatívneho obsahu (24,9% SR, 21,9% ČR). V oboch krajinách bolo využitie AI pre respondentov užitočné (94% SR, 90% ČR).
Najväčšie uplatnenie AI vidia respondenti v ich firme v IT oblasti (35% SR, 46,9% ČR), v marketingu (45,2% SR, 39,7% ČR), v obchode (30,9% SR, 28,3% ČR), ale i pri výskume (19,3% SR, 24,8% ČR) a vývoji produktov (23,6% SR, 19,5% ČR). Opýtaní si myslia, že umelá inteligencia bude v budúcnosti prínosom hlavne v rýchlom spracovaní informácií, v zlepšovaní efektivity i vzťahov so zákazníkmi a v automatizácii procesov.
S umelou inteligenciou sa v súčasnosti spája aj častá úvaha, že zoberie ľuďom prácu. Na to, aby sme mohli využívať benefity umelej inteligencie, potrebujeme dobrých odborníkov. Ľudia, ktorí budú vedieť pracovať s umelou inteligenciou budú na trhu práce omnoho žiadanejší. Práve tí skôr zoberú prácu ľuďom, ktorí s ňou nebudú vedieť pracovať, resp. tým, ktorí sa nebudú chcieť s ňou učiť pracovať.
Umelá inteligencia nie je len o vytváraní textového alebo grafického obsahu. Zamerať sa musíme aj na prácu s už existujúcim obrovským množstvom dát a tvoriť z nich zrozumiteľné informácie. Zatiaľ menej známym víťazom je sémantické vyhľadávanie. Sémantika oproti známemu fulltextu nehľadá presnú zhodu, ale snaží sa chápať ako zdrojové informácie či dáta, tak aj položenú otázku.
Vďaka veľkým jazykovým modelom sme následne schopní zamestnancom pripraviť smernice či interné nariadenia v sumarizovanej a zrozumiteľnejšej podobe ako doposiaľ, napríklad pomocou chatbotov či len šikovnejším aktuálnym vyhľadávaním. Aj keď sú v súvislosti s IT technológiami bežnejšie obavy, v prípade AI majú odborníci skôr opačný názor a tejto inovácii verí zhodne v oboch krajinách 52% opýtaných.
Paradoxne, hackerom AI umožňuje vývoj pokročilejších kybernetických útokov. Na zmiernenie bezpečnostných rizík musia organizácie vyvinúť najlepšie postupy pre bezpečný vývoj a nasadenie AI a vytvoriť globálne normy, ktoré nás budú chrániť pred bezpečnostnými hrozbami od umelej inteligencie. Používanie AI bude ošetrovať aj legislatíva EÚ.
Zákon o AI je jedným z troch, ktorým EÚ bude regulovať digitálne technológie a trh. Legislatíva kategorizuje aplikácie AI podľa miery rizika. Niektoré budú na území EÚ zakázané, iné budú pri používaní podliehať prísnym pravidlám. Za zistené porušenia môžu firmy a poskytovatelia systémov zaplatiť pokuty až do výšky niekoľko desiatok miliónov eur.
AI má vo firmách dvere otvorené. Viaceré z dopytovaných už využívajú technológie na báze umelej inteligencie (15% SR, 13,3% ČR) a v takmer tretine z nich ich plánujú začleniť do firemných procesov (36,5% SR, 27,5% ČR). Celoslovenský priemer je však podľa dát Eurostatu nižší a umelú inteligenciu využívalo v roku 2021 len 5,2% firiem.
V Čechách to bolo 4,5 %, v Maďarsku 3% a v Poľsku len 2,9% firiem. Za rok 2023 sa predbežná štatistika pre Slovensko pohybuje na úrovni 7%. Lídrami vo využívaní AI v rámci EÚ sú severské štáty. Dnes sú nástroje umelej inteligencie vo veľkej miere využívané v marketingu alebo IT.
