Domov Novinky Čaká nás digitálne euro. Čo vieme o CBDC?

Čaká nás digitálne euro. Čo vieme o CBDC?

Zdielať

Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky eurozóny už niekoľko rokov pracujú na projekte digitálneho eura.

Tento projekt má za cieľ vytvoriť digitálnu verziu eura, ktorá by mohla byť používaná na každodenné transakcie rovnako ako hotovosť. Digitálne euro by malo priniesť niekoľko výhod, vrátane rýchlejších a lacnejších platieb, ale zároveň aj množstvo nevýhod. Napríklad digitálna mena bude na rozdiel od terajších systémov plne centralizovaná a pod kontrolou centrálnej banky. Takisto sa do budúcna výrazne obmedzí hotovosť, čo je ďalšia z výrazných nevýhod zavedenia digitálnej meny.

Čo je digitálne euro? Je to elektronická forma peňazí vydávaná Európskou centrálnou bankou. Na rozdiel od kryptomien, ako je Bitcoin, digitálne euro bude podporované a regulované centrálnymi bankami, čo zabezpečí jeho stabilitu a dôveryhodnosť. Digitálne euro by malo byť dostupné pre všetkých občanov a podniky v eurozóne a malo by byť použiteľné na každodenné platby.

Prečo zavádzať digitálne euro? Existuje niekoľko dôvodov, prečo by digitálne euro mohlo byť prínosom pre eurozónu. Rýchlejšie a lacnejšie platby; systém CBDC (Central Bank Digital Currency) umožní okamžité platby medzi jednotlivcami a podnikmi, čím by sa zvýšila efektivita prevodov medzi jednotlivými subjektami. Hovorí sa tiež, že CBDC by mohlo ponúknuť vyššiu úroveň ochrany súkromia v porovnaní s existujúcimi digitálnymi platobnými systémami.

To je však nie je úplne pravda, keďže na rozdiel od decentralizovaných kryptomien je CBDC postavené naopak na absolútnom centralizovaní, a navyše, peniaze vložené na účet CBDC nemožno vyberať (čiže nemožno na účet bežne realizovať výbery z účtu, ako pri súčasnom stave). Digitálne euro by mohlo poskytnúť stabilnú alternatívu k súkromným digitálnym menám a kryptomenám, čím by sa znížilo riziko finančnej nestability.

Jeho výhodou, ale zároveň absolútnou nevýhodou (CBDC ako celku, teda digitálnych mien vo svete), je absolútna kontrola centrálnej banky, ktorá danú menu spravuje (v prípade eura je to ECB so sídlom v Frankfurte nad Mohanom v Nemecku). Kde sa bude digitálne euro zavádzať? Bude to postupné, v rámci krajín eurozóny, ako aj ďalších členských štátov EÚ (ktoré euro ako svoju menu nepoužívajú). Rozhodne bude veľmi prínosné a zrejme nevyhnutné, ak popri digitálnej mene, rôznych iných platformách zostane právo na hotovosť a sloboda jednotlivca, ako ústavné právo garantované jednotlivými štátmi a krajinami vo svete, aj Európe. Platiť hotovosťou je bežné, a popri iných formách zrejme najvyužívanejšia forma platba za tovary a služby súčasnosti.

Každá z krajín bude musieť prispôsobiť svoje právne a regulačné rámce na podporu digitálneho eura a zabezpečiť, aby bolo dostupné pre všetkých občanov a podniky. Každá z nich má svoje vlastné plány a časové harmonogramy na zavedenie digitálneho eura. Niektoré štáty sú už v pokročilejšej fáze príprav, zatiaľ čo iné ešte len začínajú s prípravami. Prehľad krajín a jednotlivé nasadenie si možno pozrieť na webe CBDC Tracker. Z mapy možno badať pripravenosť niektorých krajín sveta, v ktorých je už spustená pilotná verzia digitálnych (centralizovaných) mien. Možno tu zaradiť napríklad Ruskú federáciu (digitálny rubeľ), Čínsku ľudovú republiku (digitálny jüan), Francúzsko (digitálne euro), Švajčiarsko (digitálny frank), ako aj ďalšie krajiny (Turecko, Maďarsko, Indiu, Kazachstan, Saudskú Arábiu atď.)

Digitálne euro je ambiciózny projekt, ktorý má potenciál zmeniť spôsob, akým používame peniaze a vykonávame platby. Na rozdiel od dnešného riešenia má však množstvo nevýhod a nevyriešených nástrah, množstvo otázok. Centralizácia meny je zároveň jeho najväčšou nevýhodou, a môže predstavovať aj jeden z nástrojov, ako ľudí kontrolovať a obmedzovať. Digitálne meny centrálnych bánk (CBDC) sú elektronické formy peňazí vydávané centrálnymi bankami.

Jednou z hlavných obáv spojených s CBDC je ochrana súkromia, ako sme už spomenuli. Digitálne meny centrálnych bánk by mohli umožniť vládam a centrálnym bankám sledovať všetky transakcie v reálnom čase, čo by mohlo viesť k narušeniu súkromia občanov. To je výrazný nedostatok na rozdiel od hotovosti. Hoci centrálne banky tvrdia, že budú chrániť súkromie používateľov, neexistuje spôsob, ako by tento sľub mohol byť dodržiavaný.

CBDC sú elektronické formy peňazí, čo znamená, že sú náchylné na kybernetické útoky. Hackeri by mohli získať prístup k digitálnym peňaženkám a ukradnúť finančné prostriedky, čo by mohlo mať vážne dôsledky pre jednotlivcov aj pre celý finančný systém. Centrálne banky budú musieť investovať značné prostriedky do zabezpečenia svojich systémov a ochrany pred kybernetickými hrozbami. Zaujímavosť je, že mapa pripravenosti štátov na CBDC ukazuje, že niektoré ich zrušili. Patrí sem napríklad juhoamerický Ekvádor, alebo Keňa. Naopak dve africké krajiny už svoje digitálne meny spustili, sú to Nigéria a Zimbabwe.

Zavedenie CBDC by mohlo mať vplyv na finančnú stabilitu. Ak by sa veľké množstvo ľudí rozhodlo presunúť svoje úspory z komerčných bánk do digitálnych peňaženiek, mohlo by to viesť k odlivu vkladov z komerčných bánk. To by mohlo oslabiť bankový sektor a znížiť jeho schopnosť poskytovať úvery a financovať hospodársky rast. Centrálne banky budú musieť nájsť spôsob, ako minimalizovať tento vplyv na finančný systém.

Zavedenie digitálnej meny si vyžaduje vybudovanie robustnej technologickej infraštruktúry. To zahŕňa vývoj a implementáciu bezpečných a spoľahlivých systémov na správu digitálnych peňazí, ako aj zabezpečenie prístupu k týmto systémom pre všetkých občanov. Tento proces môže byť nákladný a časovo náročný, a nie všetky krajiny môžu mať potrebné zdroje a odborné znalosti na úspešné zavedenie.

Zavedenie si tiež vyžaduje prispôsobenie existujúcich právnych a regulačných rámcov. To môže byť zložité a časovo náročné, pretože bude potrebné riešiť množstvo otázok týkajúcich sa ochrany súkromia, kybernetickej bezpečnosti, finančnej stability a ďalších aspektov. Okrem toho bude potrebná medzinárodná spolupráca na vytvorenie spoločných štandardov a postupov pre CBDC, čo môže byť náročné vzhľadom na rozdielne záujmy a priority jednotlivých krajín.

Hoci CBDC môžu zvýšiť finančnú inklúziu, existuje riziko, že niektoré skupiny obyvateľstva môžu byť vylúčené z prístupu k digitálnym menám. Starší ľudia, ľudia s nízkou digitálnou gramotnosťou alebo tí, ktorí žijú v oblastiach s obmedzeným prístupom k internetu, môžu mať problémy s používaním. Navyše, ide o absolútne odlišný spôsob používania, ako doterajšie spôsoby (hotovosť, účet v banke) a znamená to výrazný zásah do doterajšieho fungovania.

Centrálne banky budú musieť zabezpečiť, aby boli digitálne meny dostupné pre všetkých občanov, bez ohľadu na ich technické zručnosti alebo geografickú polohu. CBDC sú závislé na technológii, čo znamená, že akékoľvek technické problémy alebo výpadky by mohli mať vážne dôsledky pre finančný systém. Napríklad, ak by došlo k výpadku internetu alebo k zlyhaniu systémov, ľudia by stratili prístup k svojim digitálnym peňaženkám a finančným prostriedkom.

Hoci digitálna mena prináša niekoľko (možných, resp. potenciálnych) výhod, existuje množstvo otázok a najmä neporovnateľne viac nevýod (ktoré vysoko prevažujú nad možnými výhodami). Ochrana súkromia a kybernetická bezpečnosť sú jedny z nich. Je digitálna mena ďalší prielom v technológiách v prospech ľudí, alebo len ďalší možný systém na zotročenie (podobne ako sociálny systém v Číne)? To ukáže až čas. V každom prípade, hotovosť ale aj iné formy peňažnej výmeny musia zostať fungovať popri digitálnych menách, aby mal každý na výber tak ako teraz, ktorú z možností platieb si vyberie.