Zem je približne o 1,1°C teplejšia ako na začiatku priemyselnej revolúcie.
Toto otepľovanie nie je rovnomerné, niektoré regióny sa otepľujú oveľa rýchlejšie. Jedným z takýchto regiónov je Arktída. Nová štúdia ukazuje, že sa za posledných 43 rokov otepľuje takmer štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok sveta. To znamená, že je v priemere o približne 3°C teplejšia ako v roku 1980. Je to alarmujúce, pretože Arktída obsahuje citlivé a jemne vyvážené klimatické zložky, ktoré v prípade prílišného tlaku budú reagovať s globálnymi dôsledkami. Prečo sa ale otepľuje oveľa rýchlejšie? Veľká časť vysvetlenia súvisí s morským ľadom. Ide o tenkú vrstvu morskej vody (zvyčajne hrubú jeden až päť metrov), ktorá v zime zamŕza a v lete sa čiastočne topí. Morský ľad je pokrytý svetlou vrstvou snehu, ktorá odráža približne 85% prichádzajúceho slnečného žiarenia späť do vesmíru. Na otvorenom oceáne je situácia opačná. Oceán ako najtmavší prírodný povrch na planéte pohlcuje 90% slnečného žiarenia.
Keď je Severný ľadový oceán pokrytý morským ľadom, pôsobí ako veľká reflexná prikrývka, ktorá znižuje absorpciu slnečného žiarenia. Keď sa morský ľad topí, miera absorpcie sa zvyšuje, čo vedie k pozitívnej spätnej väzbe, keď rýchle tempo otepľovania oceánu ešte viac zosilňuje topenie morského ľadu, čo prispieva k ešte rýchlejšiemu otepľovaniu oceánu. Táto spätná väzba je do veľkej miery zodpovedná za tzv. arktické zosilnenie a je vysvetlením, prečo sa oblasť otepľuje oveľa viac ako zvyšok planéty. Je arktická amplifikácia podceňovaná? Na kvantifikáciu veľkosti arktického zosilnenia boli použité numerické klimatické modely. Zvyčajne odhadujú pomer zosilnenia na približne 2,5, čo znamená, že Arktída sa otepľuje 2,5-krát rýchlejšie ako celosvetový priemer. Na základe pozorovaných záznamov povrchových teplôt za posledných 43 rokov nová štúdia odhaduje mieru arktického zosilnenia na približne štyri. Klimatické modely len zriedkavo dosahujú také vysoké hodnoty. To naznačuje, že modely nemusia úplne zachytiť kompletné spätné väzby zodpovedné za arktické zosilnenie a v dôsledku toho môžu podhodnotiť budúce otepľovanie oblasti a potenciálne dôsledky, ktoré ho sprevádzajú.
Ako veľmi by sme mali byť znepokojení? Arktída obsahuje okrem morského ľadu aj ďalšie zložky klímy, ktoré sú mimoriadne citlivé na otepľovanie. Ak sa na ne bude príliš tlačiť, budú mať tiež globálne dôsledky. Jedným z týchto prvkov je permafrost, (dnes už nie taká) trvalo zamrznutá vrstva zemského povrchu. So zvyšovaním teplôt sa aktívna vrstva, najvrchnejšia vrstva pôdy, ktorá sa rozmrazuje každé leto, prehlbuje. Tým sa zvyšuje biologická aktivita v aktívnej vrstve, čo vedie k uvoľňovaniu uhlíka do atmosféry. Arktický permafrost obsahuje dostatok uhlíka na to, aby sa priemerná globálna teplota zvýšila o viac ako 3°C. Ak sa rozmrazovanie permafrostu zrýchli, môže dôjsť k procesu pozitívnej spätnej väzby, ktorý sa často označuje ako časovaná uhlíková bomba v permafroste. Uvoľňovanie predtým uloženého oxidu uhličitého a metánu prispeje k ďalšiemu otepľovaniu a následne urýchli budúce topenie permafrostu.
Druhou arktickou zložkou citlivou na zvyšovanie teploty je grónsky ľadový príkrov. Ako najväčšia masa ľadu na severnej pologuli obsahuje dostatok zamrznutého ľadu na to, aby sa v prípade úplného roztopenia zvýšila hladina svetového oceánu o 7,4 metra. Keď množstvo topenia na povrchu ľadovej pokrývky prekročí rýchlosť zimnej akumulácie snehu, bude strácať hmotu rýchlejšie, ako ju bude získavať. Keď sa táto hranica prekročí, jej povrch sa zníži. To zrýchli tempo topenia, pretože v nižších polohách sú vyššie teploty. Táto spätná väzba sa často nazýva nestabilita malej ľadovej čiapky. Podľa predchádzajúcich výskumov je potrebný nárast teploty v okolí Grónska na prekročenie tohto prahu približne 4,5°C nad predindustriálnou úrovňou. Vzhľadom na výnimočné tempo otepľovania Arktídy sa prekročenie tejto kritickej hranice rýchlo stáva pravdepodobným.
Hoci existujú určité regionálne rozdiely v rozsahu arktického otepľovania, pozorované tempo arktického otepľovania je oveľa vyššie, než predpokladajú modely. To nás nebezpečne približuje ku kľúčovým klimatickým prahom, ktorých prekročenie bude mať globálne dôsledky. Ako vie každý, kto sa zaoberá týmito problémami, čo sa stane v Arktíde, nezostane v Arktíde.
