Bývalý šéf Microsoftu Steve Ballmer takmer predal všetky svoje akcie.
Steve Ballmer, ktorý viedol Microsoft ako CEO v rokoch 2000 až 2014, odhalil, že po svojom odchode zvažoval radikálny krok – predaj všetkých svojich akcií v spoločnosti. Dôvodom však neboli financie, ale snaha o emocionálne odpútanie sa od firmy, v ktorej strávil takmer celý svoj profesionálny život. Ballmer nastúpil do vtedy malého tímu Microsoftu v roku 1980 ako jeho prvý biznis manažér a bol tak priamym svedkom celej počítačovej revolúcie.
Zažil éru operačných systémov MS-DOS, prelomového Windows 95, ale aj vzostup a pád mobilnej platformy Windows Mobile. Ako kľúčová postava spoločnosti bol aj priamym svedkom historických sporov medzi Billom Gatesom a Stevom Jobsom či dohody, ktorá v 90. rokoch zachránila Apple pred bankrotom. Po tom, ako v roku 2000 prevzal pozíciu CEO od Billa Gatesa, viedol Microsoft štrnásť rokov.
Aj po nástupe svojho nástupcu, Satyu Nadellu, zostal v spoločnosti aktívny ako významný investor. Ako sa však priznal, trvalo mu viac ako rok, kým sa dokázal citovo odpojiť od firmy, ktorej bol súčasťou takmer celú jej existenciu. Práve v tomto období uvažoval o predaji svojich akcií. „Nemalo to nič spoločné s peniazmi,“ uviedol Ballmer k svojmu takmer vykonanému rozhodnutiu. „Mojím jediným myšlienkovým procesom bola citová odlúčenosť.“
Od tohto kroku ho však nakoniec odradil bývalý kolega. Ballmer tvrdí, že jeho lojalita voči Microsoftu napokon prevážila nad emocionálnou väzbou. Podarilo sa mu nájsť rovnováhu – zachovať si lojalitu k firme, ale zároveň sa emocionálne odpútať od jej každodenných vzostupov a pádov. Viesť technologického giganta s hodnotou presahujúcou bilióny dolárov je extrémna záťaž.
Samotný Bill Gates v minulosti priznal, že riadenie firmy nebolo jednoduché ani v časoch, keď bola jej hodnota podstatne nižšia. Microsoft, založený v roku 1975, oslávil nedávno svoje 50. výročie, čo podčiarkuje jeho dlhovekosť a vplyv. Príbeh Steva Ballmera tak pripomína, že s obrovskou mocou a bohatstvom prichádza aj veľká osobná zodpovednosť a že aj pre najbohatších ľudí planéty zostávajú najväčšou výzvou často emocionálne rozhodnutia, nie tie finančné.
