Estónske ministerstvo zahraničných vecí zorganizovalo tento týždeň dve kybercvičenia v sídle Organizácie spojených národov v Ženeve a parlamentného zhromaždenia NATO v Bruseli. Cvičenia sa zamerali na aplikáciu medzinárodného práva a riešenie kybernetického incidentu.
V prvom prípade išlo o seminár ku kyberdiplomacii, ktorý sa zameral na platnosť a aplikáciu súčasného medzinárodného práva v kybernetickom priestore. Podľa špeciálnej veľvyslankyne pre kyberbezpečnosť Heli Tiirmaa-Klaarovej veľa štátov síce zriadilo alebo chce zriadiť jednotky pre kyberdiplomaciu v rámci svojich ministerstiev, ich vedomosti a skúsenosti sa však v tomto ohľade priveľmi líšia. Bolo preto nevyhnutné vysvetliť im vývoj a medzinárodnú diskusiu v tejto oblasti.
„Na dnešný seminár sa v sídle OSN v Ženeve zišli zástupcovia z viac ako 80 krajín, z ktorých značný počet tvorili diplomati z Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky,“ priblížila Tiirmaa-Kaarová s tým, že podobné podujatia pomáhajú vylepšiť obraz Estónska vo svete ako zástancu kybernetickej problematiky. Medzi prednášajúcimi boli experti z celého sveta, vrátane akademikov, Rady Európy, Červeného kríža či výskumných bezpečnostných centier zo Ženevy a Haagu.
Simulovaný útok v NATO
Pre členov parlamentného zhromaždenia NATO si estónske ministerstvo pripravilo cvičenie k riešeniu simulovaného kyberútoku. „Jedným z cieľov estónskej kyberdiplomacie je v spolupráci s našimi spojencami a partnermi zvýšiť know-how o kyberpriestore a súvisiacich hrozbách. Kybernetické incidenty sa objavujú stále častejšie a podkopávajú stabilitu, čím vzniká potreba vedieť, ako identifikovať tieto hrozby a úmerne na ne odpovedať,“ vysvetlila Tiirmaa-Klaarová.
Podľa Merle Maigreovej zo spoločnosti CybExer Technologies, ktorá cvičenie realizovala, je dôležité, aby si rozhodovacie orgány uvedomili, že pri veľkých útokoch je kľúčové vidieť, pochopiť a správne odkomunikovať celú vec namiesto toho, aby sa strácali v malých technikáliách.
Zdroj: Cybersec
