Viac ako polovica z nich sa s tým za posledný rok stretla dokonca viackrát.
Až 41% ľudí na Slovensku má osobnú skúsenosť s podvodníkmi, ktorý sa od nich pokúsili dostať osobné údaje, s cieľom ukradnúť im peniaze z bankového účtu. Najviac takýchto nekalých praktík sa deje prostredníctvom emailov, nasledujú SMS, telefonáty a sociálne siete. Ako ďalej vyplýva z prieskumu, polovica opýtaných na takéto snahy o podvod nereagovala, len 7% kontaktovalo banku a 6% políciu, no a 2% sa nechali podviesť.
Svoje heslá na online prístup do banky si väčšina chráni, na druhej strane – na neznámych, nezriedka rizikových e-shopoch, nakupovalo za uplynulých 12 mesiacov až 57% respondentov. Nekalých praktík, za ktorými sú podvodníci snažiaci sa pripraviť Slovákov o peniaze z ich bankových účtov, z roka na rok pribúda. Ako ukázal prieskum, až 41% opýtaných má osobnú skúsenosť s tým, že sa od nich snažili vylákať citlivé údaje, aby sa dostali k financiám.
Často pritom nejde len o jednorazovú záležitosť. Za uplynulých 12 mesiacov sa s tým stretla aspoň dvakrát štvrtina opýtaných, aspoň trikrát 9% a viac ako trikrát ďalších 21% ľudí. Podvodné pokusy so snahou vylákať od ľudí osobné údaje sa dejú rôznymi spôsobmi, nezriedka sa pritom človek stretne postupne aj s viacerými. Najčastejšie je to emailom, čo uviedlo až 63% respondentov, prostredníctvom SMS 42%, telefonicky 21% a inými formami, kam patria najmä sociálne siete, 12% prípadov.
Ako postupovali Slováci pri pokusoch o takéto podvody?
Najviac bolo takých (49%), ktorí na ne nereagovali, ďalších 14% zablokovalo volané číslo či odosielateľa emailu, 7% volalo do banky, 6% sa obrátilo na políciu, no 2% opýtaných sa stali obeťou podvodu. Pripomeňme, že banky nikdy nežiadajú klientov o PIN či heslá emailom alebo cez nejaké odkazy. Ak chcú mať používatelia svoje peniaze na účte v bezpečí, mali by používať biometrické údaje na potvrdzovanie platieb v mobilnej aplikácii, neukladať údaje o platobnej karte v e-shopoch, radšej ich vyplniť znova.
Hlavným odporúčaním je nedať nikomu číslo karty, prihlasovacie údaje alebo PIN pri telefonickom kontaktovaní, taktiež neveriť hovorom ohľadom prevodu peňazí. Vždy si treba overiť informácie v banke. Dôležité je tiež si zvoliť bezpečné heslá a PIN, po čase ich ale meniť, nereagovať na podozrivé e-maily, neklikať na odkazy a neotváraž prílohy. Takisto netreba zabúdať ani na pravidelnú aktualizáciu operačných a antivírusových programov.
Zabezpečenie internetbankingu a sociálnych sietí
Samostatnou kapitolou, kde číha na ľudí čoraz viac podvodníkov, sú sociálne siete. Presne dve tretiny opýtaných spomínajú, že najčastejšie využívajú Facebook, 21% najčastejšie zase Instagram, 3% Tik Tok a 2% sieť X (Twitter). Subjektívne pritom väčšina uvádza, že na sociálnych sieťach poskytujú primerané alebo skôr nízke množstvo citlivých osobných údajov.
V prieskume 55% Slovákov uviedlo, že využívajú niekoľko hesiel, ktoré využívajú pre všetky svoje účty na sociálnych sieťach, pričom niekde majú heslo rovnané. Ďalších 12% všade používa to isté heslo. Čo sa týka hesiel do internetového bankovníctva, drvivá väčšina sa snaží o unikátne heslá (88%). Okrem toho najčastejšie využívajú jednorazový SMS kód (38%) či odtlačok prsta (36%).
Ďalším rizikom, ktoré sa spája s možnosťou úniku osobných údajov, je nakupovanie v neoverených internetových obchodoch, kde podľa prieskumu za posledný rok kúpilo nejaký tovar až 57% opýtaných. V prípade neznámych e-shopov ich pritom najviac zaujíma cena ponúkaného tovaru (77%) oveľa viac ako hodnotenie tohto obchodu na internete (45%). Odporúčame, aby používatelia platbu na internete robili len na zabezpečených stránkach, a to s https://.
