Domov Novinky Môžu sa lekári mýliť? Príkladom je mladá Britka

Môžu sa lekári mýliť? Príkladom je mladá Britka

Zdielať

Lekári jej nedávali žiadnu šancu na prežitie a museli jej amputovať končatiny.

Dievča dnes hrá na klavíri, mladá Britka sa vďaka sociálnym sieťam stala inšpiráciou pre ostatné deti s postihnutím. Ako uvádza portál OpenBionics, spolu s mamou sa totiž rozhodla, že uľahčia život aj iným deťom, ktoré si podobne ako ona sama prešli amputáciou končatín. Spojila sa preto s množstvom šikovných ľudí a spoločností, vďaka ktorým vytvorili dokonalú a najmä pohodlnú bionickú protézu rúk. Tilly Lockeyová mala len pätnásť mesiacov, keď jej lekári diagnostikovali veľmi vzácny kmeň meningokoka. Jej matka si v tom čase musela od lekárov vypočuť zdrvujúcu správu: „Musíme jej amputovať obe ruky a časť nôh, napriek tomu je jej šanca na prežitie v podstate nulová.“ Napriek drsnému verdiktu Tilly zabojovala a po týždňoch strávených na jednotke intenzívnej starostlivosti sa vrátila domov, pričom prednedávnom oslávila šestnáste narodeniny.

Z mladej Britky sa za tento pomerne krátky čas stala hviezdou sociálnych sietí ale aj britských médií, čo jej dalo perfektnú príležitosť informovať o veciach, na ktorých jej najviac záleží, a predovšetkým poslúžiť ako inšpirácia pre ostatné deti s postihnutím. Jej celoživotným poslaním sa stala normalizácia života s protézou, pričom sa sama podieľa na vývoji perfektných bionických končatín. Hoci sú podľa jej slov stále na začiatku, z najnovšieho modelu je viac ako nadšená. „Predtým som nosila niekoľko veľmi jednoduchých myoelektrických rúk. Dokázali sa otvárať a zatvárať, ale nedokázali žiadne iné uchopenia. Boli vyrobené zo silikónu na základe rúk mojej staršej sestry, vďaka čomu som sa cítila viac ako všetci ostatní a zvykla som si,“ spomína si na svoje prvé protézy Tilly a dodala: „Ale nechcela som byť taká. Chcela som vyčnievať z davu. Nechcela som sa skrývať, že nemám ruky a chcel som byť len ja.“

Dnes sa môže pochváliť bionickými protézami, vďaka ktorým môže hrať na klavíri, jednoducho zdvihnúť palec hore alebo ukázať znak mieru. „Stále cítim všetky svoje prsty, hoci tam nie sú, ale vidím ich,“ hovorí Tilly a na záver ambiciózne dodáva: „V budúcnosti je cieľom týchto rúk to, že ich naozaj chcem urobiť módnymi a chcem byť s nimi na top módnych prehliadkach.“