Podľa štúdie sú vlny horúčav na celej planéte čoraz častejšie, drsná realita klimatických zmien zhoršuje počasie pre ľudí na celom svete, pretože teplota stúpa.
Klimatológovia z OSN sú presvedčení, že je „teraz alebo nikdy“, aby zabránili katastrofálnemu nárastu teploty a rozpadu klimatických systémov, ktoré podporujú život. Správy o búrkach pripomínajúcich bomby a spaľujúcich suchách poskytujú desivý obraz potenciálnej reality klimatických zmien. Obrovské klimatické výkyvy nie sú ničím novým, v minulosti boli mimoriadne ničivé. Navyše súčasný neukojiteľný hlad ľudí po fosílnych palivách spôsobuje rýchly výkyv, ktorý by mohol mať vážne dôsledky pre civilizáciu. Moderné údaje z posledných desaťročí dokazujú neprirodzený trend globálneho otepľovania, ktorý prevzal kontrolu nad zemskou klímou. Ľudia pri spaľovaní fosílnych palív vypúšťajú do atmosféry oxid uhličitý a iné skleníkové plyny, ktoré zadržiavajú teplo, a zvyšujú tak globálnu teplotu. Toto otepľovanie podľa experimentálnych údajov a klimatických modelov rôznym spôsobom mení počasie, ktoré je teplejšie a chladnejšie, intenzívnejšie a chaotickejšie.
Spencer Weart, historik a emeritný vedúci Centra pre dejiny fyziky na Americkom inštitúte fyziky v College Parku v Marylande, sa domnieva, že počasie sa zhoršuje pre ľudí na celom svete. Podľa Wearta sa s otepľovaním planéty z povrchu suchých miest vyparuje viac vody a vo vlhkých častiach sa zvyšuje množstvo zrážok. Inak povedané, suché oblasti sa stávajú suchšími a vlhké oblasti vlhkejšími. Weart ďalej uviedol, že extrémne výkyvy počasia, ako napríklad vlna horúčav v Japonsku v roku 2018, pri ktorej zahynulo viac ako 1 000 ľudí, budú v budúcnosti pravdepodobne pravidelnejšie. Vedci v štúdii z roku 2018 uverejnenej v časopise Scientific Online Letters on the Atmosphere (SOLA) použili počítačové simulácie klímy a ukázali, že vlna horúčav by sa nemohla vyskytnúť bez globálneho otepľovania spôsobeného človekom. Podľa štúdie uverejnenej v časopise Nature Communications v roku 2020 sú vlny horúčav na celej planéte čoraz častejšie. Okrem toho, na rozdiel od všeobecného presvedčenia, globálne otepľovanie môže spôsobovať chladnejšie obdobia. V štúdii uverejnenej v časopise Science v roku 2021 sa zistilo, že otepľovanie Arktídy a narušenie vírenia studených vetrov nad ňou, známeho ako polárny vír, súvisí s extrémnejšími zimami na severnej pologuli vrátane Spojených štátov.
Klimatológovia však o tejto súvislosti stále diskutujú, uvádza sa v ďalšej správe v časopise Nature. Podľa štúdie uverejnenej na webovej stránke preprint arXiv v roku 2022, ak ľudia neznížia svoje emisie, teplota Zeme bude chaoticky kolísať spôsobom, ktorý sa nedá predvídať. Čo teda robíme, aby sme zmiernili zmenu klímy a zabránili extrémnejšiemu počasiu v budúcnosti? V roku 2015 krajiny z celého sveta podpísali Parížsku klimatickú dohodu, v ktorej sa dohodli na znížení globálneho otepľovania na minimálne 1,5 stupňa Celzia a maximálne 2 stupne Celzia. Generálny tajomník OSN Antonio Guterres však počas samitu o udržateľnom rozvoji Economist v roku 2022 vyhlásil, že cieľ 1,5 stupňa Celzia je na hranici životnosti a že ak budú emisie pretrvávať, svet bude čeliť klimatickej katastrofe. Ak sa chceme udržať pod hranicou oteplenia o 1,5 stupňa Celzia, svetoví lídri musia zabezpečiť, aby sa globálne emisie oxidu uhličitého začali znižovať do roku 2025 a do roku 2030 sa znížili na polovicu, uvádza sa v najnovšej štúdii Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC).
